Na okraj
Lexa a tí druhí
Koncom minulého týždňa verejnosťou, podporovanou mienkotvornými médiami hýbala správa o nedobrovoľnom návrate exriaditeľa SIS a poslanca NR SR za HZDS Ivana Lexu z Juhoafrickej republiky. Zaujímavé bolo i sledovanie, ako sa na našej neveľkej politicko-spoločenskej scéne usilujú vybudovať si pozície stále nové politické subjekty. Nuž a pokým správami o príchode (či prílete) pochudnutého a omladeného pána poslanca ako aj aktuálnym vývojom na politickej scéne žila hlavne Bratislava prípadne jej okolie, východ Slovenska sa opäť zmietal v záplavách. Všetky tieto udalosti som tak, ako i moji kolegovia, tiež so záujmom sledovala. Vo mne však väčší úžas ako "Lexománia" vzbudila pokora, s akou sa vyjadrovali obyvatelia zaplavených východoslovenských dedín o svojom osude. Neunikol mi moment, keď ľudia úprimne a bez zábran, akoby len tak, pred televíznymi kamerami konštatovali, že podobné záplavy sa u nich opakujú už tretí rok. Ich odovzdanosť zrejme súvisí s tým, že v konečnom dôsledku si tak či tak musia poradiť sami. Nuž, ktovie, čo všetko sa ešte musí stať, aby sa prvoradými a hodnými riešenia stali v našej krajine aj problémy obyčajných ľudí. Obzvlášť v prípadoch, keď si ich nezapríčinili sami. Ivona VOJTÁŠOVÁ
