Obyvatelia podhorskej obce Temeš si už zvykli na to, že so začiatkom leta je život v dedine pestrejší. Je to predovšetkým vďaka prílevu chalupárov a turistov, ktorí tu trávia často i celé letné mesiace. Táto malebná dedinka je pre nich atraktívna nielen kvôli okolitej prírode, ktorej dominantou je Temešská skala so vzácnymi druhmi teplomilných rastlín a zákonom chráneným motýľom jasoňom červenookým, ale aj vďaka srdečnosti a úprimnosti Temešanov. Ľudí hrdých a pritom húževnatých a pevnej vôle, s ktorými sa život nikdy nemaznal a odjakživa ich neúprosne bičoval. V prvú augustovú sobotu si všetci spoločne, domáci, hostia i rodáci, ktorým rodná dedina navždy zobrala kus srdca, pripomenuli 670 rokov od prvej písomnej zmienky o obci.
* Na výročnej slávnosti
Pri tejto jedinečnej príležitosti si zaspomínať na časy dávno minulé i pozrieť smelým zrakom do budúcnosti, prišli na miestne futbalové ihrisko vari všetci Temešania, rodáci a hostia. Nechýbal medzi nimi ani prednosta Okresného úradu v Prievidzi Ing. Miroslav Štorcel a primátor Prievidze Ing. Ivan Vaňo. Starostka obce Mgr. Mária Wiedermannová vo svojom úvodnom príhovore k prítomným uviedla: "Život v našej dedine nikdy nebol a ani dnes nie je ľahký. Človek si však svoje rodisko nevyberá a až v zrelom veku pochopí, čo pre neho znamená. Preto želám všetkým, čo sa tu zišli, aby sa na našej obecnej slávnosti cítili dobre, veď všetci sú tu vlastne doma". Spevom a tancom sa potom v niekoľkých častiach predstavili prítomným členovia detského folklórneho súboru Košarinka i folklórneho súboru Košarinka a prostredníctvom ľudových zvykov a obyčají sprítomnili divákom život Temešanov v minulosti i súčasnosť, ktorá pre mnohých z nich znamená návrat k tradíciám a ľudovej slovesnosti.
* Z najstaršej histórie
Obec Temeš, nachádzajúca sa v severnom cípe Strážovskej hornatiny v hlbokom ľavostrannom údolí potoka Belanka, bola založená v roku 1332 na základe nemeckého zákupného práva pod názvom Temes a to tak, že zámožný škultét sem priviedol novoudsadlíkov. Tými boli spravidla poddaní s právom sťahovať sa. Jednotlivé usadlosti im boli rozmerané do lánov, z ktorých poddaní platili panstvu pevne stanovené poplatky. V kráľovskom denníku vo Viedni je zaznamenané, že obec Temeš bola založená s cieľom dobývania rudy, striebra a zlata. Obec patrila rodu Bočányiovcov, v období husitských vojen bola vyplienená. V roku 1715 mal Temeš osem domácností. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec, tkali koberce. Od 18. storočia aj príležitostne drotárčili a podomovo obchodovali so sklom. V roku 1747 bol v Gápli vybudovaný majer a sklárska huta, ktorá produkovala sklárske výrobky a tabuľové sklo. Tu nachádzali prácu aj obyvatelia Temeša, pre ktorých obchodovanie so sklom v mnohých prípadoch predstavovalo jediný zdroj príjmov do domácností. * Ťažký bol (a je) život Temešanov
Chudoba obce Temeš spočívala hlavne v jej nevýhodnej polohe - vzdialenosť od najbližšej železnice je 20 kilometrov - v hornatom a neúrodnom teréne a napokon aj zániku gápelských sklární v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Preto obyvatelia dediny často hľadali prácu ako sezónni robotníci na poľnohospodárskych majetkoch v južných častiach Slovenska. Temešania okrem toho odchádzali za prácou aj do zahraničia - na Moravu, do Maďarska, Nemecka, Francúzska ale i Spojených štátov amerických. Tí, čo zostávali doma, hlavne ženy, museli sa postarať o rodinu, deti i gazdovstvo a v mnohých prípadoch, stihli popri tom ešte absolvovať aj sezónnu prácu na dolniakoch. Ľudia boli tvrdými životnými podmienkami ťažko skúšaní, vždy si však našli spôsob, ako si život aspoň trošku spríjemniť. Jedným z nich bola práve ľudová tvorivosť. Aj napriek ťažkému obdobiu v dvadsiatych rokoch minulého storočia postavili Temešania v roku 1926 kaplnku v neoklasicistickom slohu zasvätenú Panne Márii Lurdskej. Ďalší vývoj obce dokresľuje nasledovná faktografia: v roku 1927 vznikla v obci jednotriedna štátna ľudová škola, v roku 1930 knižnica so 150 knižnými zväzkami. Obdobie druhej svetovej vojny znamenalo aj pre obyvateľov Temeša strach, utrpenie a úzkosť. Za hrdinskú pomoc obyvateľov partizánom počas Slovenského národného povstania bola obec ocenená titulom Povstalecká obec II. stupňa. V roku 1942 bola odovzdaná do užívania nová budova základnej školy, v ktorej sa vyučovalo do roku 1979. V roku 1943 bol vybudovaný nový cintorín. V roku 1955 začal v obci premávať autobus. V roku 1959 bola obec elektrifikovaná, v roku 1962 začal vysielať obecný rozhlas a začala sa výstavba kultúrneho domu a vodovodu. Rok 1964 znamenal pre Temešanov začiatok budovania ihriska a do obce bol zavedený telefón. Kultúrny dom bol dokončený v roku 1966. O trinásť rokov neskôr Temeš nadobudol štatút rekreačnej obce a dominanta obce - Temešská skala - bola v roku 1986 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu.
* Nové obecné insígnie
Oslavy 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci Temeš vyvrcholili aktom odovzdania ďakovných listov obecného zastupiteľstva tým občanom, ktorí sa v minulosti i v súčasnosti zaslúžili o rozvoj obce. Starostka obce Mgr. Wiedermannová odovzdala ďakovné listy aj občanom In memoriam. Históriu každej obce dokladajú aj obecné insígnie. Vlajku, erb a pečatidlo pri príležitosti celoobecných osláv odovzdal do rúk starostky Temeša prednosta Okresného úradu v Prievidzi Ing. Miroslav Štorcel. Ďalší program osláv pokračoval pod Temešskou skalou v znamení dobrej nálady a pohody v spoločnosti pesničiek členov domáceho folklórneho súboru Košarinka a niekoľkých hudobných hostí. Ivona VOJTÁŠOVÁ Snímky: autorka
