Aj Prievidza, podobne ako mnoho iných miest a obcí, dala Slovensku ba i celému svetu, v rôznych oblastiach verejného života, nejednu významnú osobnosť. V oblasti kultúry je takouto osobnosťou nesporne Štefan Uher, režisér dokumentárnych a hraných filmov, ktoré patria ku kľúčovým dielam európskej kinematografie druhej polovice dvadsiateho storočia. "Filmové snímky Slnko v sieti (1962), Organ (1964), Tri dcéry (1967), Keby som mal pušku (1971), Zlaté časy (1978), Pásla kone na betóne (1982) sú ťažiskom diela, ktoré zjavilo pre celú novú vlnu šesťdesiatych rokov krehkú krásu civilizmu, aby prirodzene splynulo s občianskou odvahou vnímajúcou film ako spôsob nápravy vecí verejných", píše sa v monografii "Štefan Uher 1930 - 1993" autora Václava Maceka, ktorá v polovici roku 2002 vyšla ako doposiaľ jediné ucelené dielo o spletitých vzťahoch, dielach a súvislostiach profesionálneho i súkromného života Štefana Uhra. Monografiu v prítomnosti Ľudovíta Uhra, umelcovho brata, slávnostne uviedli do života počas tohtoročného filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach, kde ju pokrstil ďalší velikán slovenskej kinematografie, slovenský režisér Martin Holý. Na slávnosti bol prítomný aj zástupca vydavateľa, generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu, Peter Dubecký.
"Je dobré, že kniha, mapujúca zložitosti umeleckého a sčasti i súkromného života môjho brata, ako doposiaľ jediná, uzrela svetlo sveta", povedal nám brat Štefana Uhra Ľudovít, žijúci v Prievidzi. "Je to akási satisfakcia jeho tvorbe vzhľadom na to, že celý svoj aktívny tvorivý život prežil v zajatí totalitnej moci, ktorej častokrát splácal svoju daň v podobe zákazu činnosti. Stal sa však symbolom generácie, ktorá tvorila práve v tomto období". Ľudovítove spomienky na slávneho brata sú aj napriek konštatovaniu, že sa vídali len sporadicky vzhľadom na Štefanovo pôsobenie v Prahe, presiaknuté súrodeneckou láskou a úprimným bratským obdivom k človeku, ktorý vyšiel zo skromných pomerov viacdetnej rodiny a dokázal sa presadiť ako oficiálne uznávaná autorita bývalého produkčného systému. Ivona VOJTÁŠOVÁ Snímky: súkromný archív Ľudovíta Uhra
1. Velikán slovenskej kinematografie, prievidzský rodák Štefan Uher
2. ... pri natáčaní jednej z filmových sekvencií
3. Štefan Uher (sediaci v strede) na besede so spisovateľom Alfonzom Bednárom v prievidzskom kultúrnom dome. Snímka pochádza zo šesťdesiatych rokov.
