Naša Pyrenejská cesta prechádzala aj cez la Molinu - lyžiarsky a turistický raj Katalánska. Charakterizujú ho lanovky, komplexy vlekov, areál je "vyšperkovaný" skokanskými mostíkmi a snowboardovou rampou, úplne sa odlišuje od mnohých francúzskych lyžiarskych mega-komplexov pôsobiacich stroho, betónovo a často nevkusne.
Krásne zážitky nám poskytol aj zjazd z posledného kopca Coll d° Ares (1513 m) do Francúzska a to na horský masív Canigou, na historické mestečko Prats de Mollo s opevneným hradom. Nechýbalo ani opojenie z rýchlosti prekračujúcej sedemdesiatku. Z Prats de Mollo naša cesta pokračovala romantickým údolím riečky Tech, ktorá sa ako had vinula v priepasti pod nami.
Lurdy
Pútnické mesto Lurdy (Lourdes), opradené množstvom legiend o zjaveniach a zázračných uzdraveniach bolo tiež jedným z cieľov našej výpravy. Nedá sa totiž prejsť naprieč Pyrenejami a obísť Lurdy, aj keď sa nachádzajú mimo našej hlavnej trasy. V pôvodnom pláne sme počítali s jedným dňom, ktorý by sme venovali prehliadke mesta. Počasie nás však o voľné dni obralo a návštevu Lúrd sme museli skrátiť na polovicu. Všetky cesty v Lurdách vedú k Bazilike Notre Dame de Lourdes - je skutočne impozantná. Od nej tiež vychádza každú hodinu turistický vláčik. Keď doň nasadnete za 45 minút na sedem a pol kilometrovej trase navštívite všetky turisticky zaujímavé miesta Lúrd. Veľkou atrakciou sú tiež Malé Lurdy - na ploche viac ako 1000 m2 znázorňujú dedinku Lurdy z roku 1858 so všetkými podrobnosťami. Dnes majú Lurdy vyše 20 tisíc obyvateľov a sú moderným turistickým ale aj náboženským strediskom. Ročne ich navštívia milióny turistov a pútnikov.
Andorra
Podľa starej povesti dobyl dovtedy nepomenované údolie obývané Saracénmi Ľudovít I., syn Karola Veľkého a pomenoval ho Endor (podľa biblického miesta, kde Izraeliti porazili svojich nepriateľov). Karol Veľký venoval rozľahlý pruh zemeurgelskému biskupovi, Ľudovít I. to však nerešpektoval svojho otca a dal územie pod správu ugelskému kniežaťu, ktorý bol biskupovým súperom. Päť storočí potom trvali boje o Andorru.
Dnes je Andorra kniežatstvom s autonómnym postavením pod ochranou Francúzska a urgelského biskupa. Často býva označovaná za najkrajšiu a najromantickejšiu časť celých Pyrenejí, i keď dnes už romantika ustupuje prudkému rozmachu a výstavbe. Krása sa, žiaľ, musí skloniť pred pragmatickosťou biznisu.
Prešli sme Andorrou hlavným ťahom zo severu na juh a premenovali sme Valls d°Andorra podľa veľkého množstva púmp ma Benzínové údolie.
Stredoveké Baskicko
a Katalánske nekonečná
Baskicko nás - napriek nečasu, ktorý v ňom vytrvalo vládol - dokonale očarilo. Malé španielske dedinky s typickými kamennými domcami, či upravené francúzske mestečká, dýchajúce stredovekom. Voľne pobehujúce čriedy oviec, či stáda koní so zvoncami na krku i napriek relatívnej chudobe, pokojní a vyrovnaní Baskovia vyvolávajú dojem akoby sa v tejto časti Európy zastavil čas. Nebyť asfaltového povrchu cesty a jedného-dvoch áut za hodinu, ľahko by sme po presadnutí z bicyklov na kone uverili, že sme sa ocitli uprostred minulého tisícročia.
Slnkom zaliate Katalánsko v nás vyvolávalo pocit nekonečnej voľnosti, rozhľahlosti, akoby sme sa pohybovali v iných dimenziách. Katalánske mestečká, podobne ako väčšina miest Pyrenejskej cesty od St. Jean De Luz až do cieľového Port Venres, rozprávajú nekonečný rad romantických príbehov a historických dobrodružstiev. Pripojili sme k nemu aj naše - úplný prejazd masívom Pyrenejí (možno historicky prvý slovenský). Splnil sa nám trojročný sen, každé naplnenie sna prináša určitú stratu, ktorá je však kompenzovaná bohatstvom zážitkov a ziskom nových pohľadov na seba samých a na svet okolo nás.
Záverečné resumé
Pyrenejská cesta meria 961 km, z toho 650 km vo Francúzsku, 266 km v Španielsku a 45 km v Andorre. Celková dĺžka stúpaní do dvadsiatich pyrenejských priesmykov bola 259 km s úhrnným prevýšením 17 616 m. Celú trasu sme prešli za 41 hodín a 50 minút. Texty k snímkam
1. Malý Adam, ktorý bol "talizmanom" celej výpravy, spolu s otcom pred Bazilikou Notre Dame de Lourdes, ktorá je skutočne impozantná a vedú k nej všetky cesty.
2. Michal a Jozef Baňankovci si dopriali krátky oddych na vrchole Col d°Aubisque. Stúpanie naň je považované za bránu cyklistického raja.
