Prijatím tohto zákona došlo k presunu kompetencií, ktoré vykonávali predovšetkým okresné a krajské úrady do pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov.
Jedným zo zákonov, ktorým sa uskutočnil presun kompetencií na samosprávne kraje je zákon NR SR č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Uplatňovanie prijatého zákona rôznymi subjektami, ktoré majú zverenú kompetenciu, ako aj právnickými a fyzickými osobami za uplynulých osem rokov, ukázalo tak pozitívne ako aj negatívne stránky tejto úpravy. Možno povedať, že systémy civilnej ochrany západných krajín sú koncipované a organizované tak, aby zodpovedali ustanoveniam Dodatkov I a II k Ženevským dohovorom. Hoci v ich organizačných štruktúrach prevládajú prvky zamerané na zvýšenie odolnosti krajiny v čase vojnového konfliktu, je civilná ochrana v európskych krajinách budovaná ako inštitúcia s humanitným poslaním na prospech obyvateľstva. Takýto prístup sa napríklad odráža v tom, že systém civilnej ochrany Rakúska okrem riadiacich (profesionálnych) orgánov civilnej ochrany na všetkých stupňoch nevytvára vlastné sily a prostriedky. Ich funkciu a úlohy preberajú v prípade potreby sily a prostriedky štátnych a dobrovoľných organizácií, ktoré sú pripravované na plnenie úloh v prospech civilnej ochrany (požiarna ochrana, bezpečnostný policajný aparát, sily a prostriedky spolkového ministerstva vnútra, zdravotnícka služba, armáda, rakúsky zväz civilnej ochrany, pomocné dobrovoľné organizácie).
Praktické skúsenosti z uplatňovania zákona v každodennom živote však ukázali, že niektoré ustanovenia zákona nevyjadrujú dostatočne presne požadované vzájomné právne vzťahy medzi jednotlivými subjektami podieľajúcimi sa na plnení úlohy civilnej ochrany. Ukázalo sa, že aj niektoré základné pojmy sú vyjadrené nedostatočne, čo spôsobuje problémy pri aplikácii zákona. Zmenou v územnom a správnom usporiadaní Slovenska v roku 1996 boli zriadené krajské úrady a naopak, zanikli obvodné úrady. Vzhľadom na to, že zákon o civilnej ochrane ustanovil širokú kompetenciu obvodných úradov na tomto úseku správy a na druhej strane neustanovil úlohy pre krajské úrady, bolo potrebné túto otázku riešiť. Vývoj našej spoločnosti ako aj poznatky a skúsenosti z organizácie civilnej ochrany v zahraničí si vyžiadali potrebu novelizovať zákon o civilnej ochrane. JUDr. Eva Matulayová
