Plánovanú prechádzku malebnou obcou Nitrianske Sučany, ktorú sme len nedávno absolvovali v spoločnosti jej starostu Antona Paulďura, nám prekazilo nepríjemne chladné počasie. Prešli sme sa teda spoločne aspoň centrom dediny, aby sme napokon zastali na pietnom mieste, na cintoríne. Práve tu sa totiž len niekoľko dní pred našou návštevou konala nevšedná slávnosť. Zástupcovia obecnej samosprávy, občania a hostia si odhalením pamätníka práve na tomto mieste pripomenuli 150. výročie úmrtia významného človeka, žijúceho v Nitrianskych Sučanoch, Františka Madvu.
* Pohľad do histórie
Horami obkolesená obec Nitrianske Sučany sa nachádza vo východnej časti Trenčianskeho kraja v údolí Strážovských vrchov pod majestátnym Rokošom. Doposiaľ najstaršia písomná zmienka o Nitrianskych Sučanoch je spätá s nezachovaným originálom kráľovskej listiny datovanej 1. decembra 1249 kráľom Belom IV. Je však viac než isté, že Sučany existovali už dávnejšie predtým. V roku 1270 boli zeme a dediny Nitrianskeho hradu, Sučany (Zuchan), Račice a Dvorníky dané výmenou za majetky v Turci Zoborskému kláštoru. Privilégiom z 9. februára 1349 zoborský opát Tomáš konventom potvrdil majetkovú výmenu s ostrihomským arcibiskupom, ktorý dal opátstvu arcibiskupské desiatky z dedín Zoborského kláštora v desiatkovom okruhu Nitrianskej diecézy, v ktorej sú uvedené aj Sučany (Szuchan). Obyvatelia Sučian sa venovali vďaka okolitým pasienkom predovšetkým chovu dobytka, oviec, pestovali vínnu révu a živili sa okrem drobných remeselných prác najmä poľnohospodárstvom. Poľnohospodárske zameranie obyvateľstva tejto obce najvýstižnejšie charakterizuje obecný erb a pečať, ktorých obsahom sú v strede umiestnené váhy. Tie na oboch stranách dopĺňajú čerieslo a lemeš ako hlavné súčasti pluhu. Pokým v polovici 18. storočia obývalo Sučany celkom 130 domácností s 222 rodinami, podľa najaktuálnejších informácií dnes žije v dedine 1247 obyvateľov.
* Slasti i strasti súčasnosti
Skutočnosť, že Nitrianske Sučany patrili v priebehu práve vrcholiaceho volebného obdobia k najviac zadĺženým obciam, znášalo jej vedenie a napokon i obyvatelia nie príliš ľahko. Obecný rozpočet, predstavujúci ročne čosi cez tri milióny korún, na pokrytie vážnejších investičných akcií, akou je aj kompletná plynofikácia, v žiadnom prípade nepostačoval. Avšak vzhľadom na to, že Sučanci mali záujem o ekologické vykurovanie, bolo nutné čerpať úver. Úverové prostriedky, ktoré obec začala čerpať v roku 1997, činili takmer sedem miliónov korún, na ktoré sa pri splácaní nabaľoval i úrok. "V súčasnosti nás čakajú už iba dve splátky, na Vianoce by sme mali byť od úveru očistení", hovorí so spokojnosťou v hlase sučiansky starosta A. Paulďuro. "V období splácania úveru sme sa museli uskromniť, v porovnaní s ostatnými obcami sme si nemohli dovoliť takmer nič, myslím však, že táto obeta a odriekanie sa našim občanom vrátili v podobe kompletne splynofikovanej obce. Stihli sme dokonca už aj poopravovať prekopávky po plynovodoch a tak sú aj naše komunikácie už viac-menej v poriadku. V týchto dňoch nám ostáva už iba skolaudovať materskú školu, ktorú sme spoločne so základnou školou tiež zabezpečili plynovým vykurovaním. Tieto objekty sme plynofikovali zo štátnych prostriedkov vo výške približne 1,4 mil. korún, ktoré sme získali v rámci prechodu kompetencií zo štátnej správy na samosprávu". Keď starosta hovoril o objekte základnej školy, ktorej zriaďovateľom je v zmysle reformy verejnej správy obec, poznamenal, že pri preberaní budovy "narátali" takmer 700 tisíc korún na zabezpečenie nevyhnutných požiadaviek, týkajúcich sa nevyhovujúceho technického stavu objektu. "Od štátu sa však zrejme peňazí na realizáciu týchto požiadaviek nedočkáme", reagoval skepticky.
* Budúcnosť majú vo svojich rukách
Nitrianske Sučany ako jedna z najzadĺženejších obcí získali od FNM kompenzačné prostriedky, ktoré vložili do plynofikácie. Plány, ktoré majú s týmito prostriedkami, považujú za realistické. Preto dávame opäť slovo starostovi obce A. Paulďurovi: "Máme naplánovaných niekoľko drobností, ktoré však určite prispejú k spokojnejšiemu a príjemnejšiemu životu našich obyvateľov. Už v predchádzajúcom období sme na miestnom cintoríne vybudovali chodníky zo zámkovej dlažby, centrálny chodník, vedúci okolo pamätníka F. Madvu pozdĺž cintorína, by sme chceli zabezpečiť osvetlením. Čaká nás aj rekonštrukcia domu smútku, ktorý pochádza zo sedemdesiatych rokov minulého storočia a nevyhovuje už súčasným požiadavkám. Na tento účel už máme kompletne vypracovanú projektovú dokumentáciu. Drobné opravy a rekonštrukcie nás čakajú aj na objekte kultúrneho domu, ktorý bol verejnosti sprístupnený v júni 1941 ako prvý kultúrny dom v regióne, kde nám zateká strecha a voda sa objavuje dokonca aj v obradnej miestnosti. Nechceme zostať nič dlžní ani našim športovcom, pre ktorých pripravujeme rekonštrukciu šatní a oplotenia na miestnom futbalovom ihrisku". Okrem projektov na rozšírenie vodovodu v dĺžke 1550 metrov má starosta Nitrianskych Sučian naplánované aj ďalšie zaujímavé aktivity investičného charakteru. Tie sa však objavia až v jeho novom volebnom programe, pripravovanom k blížiacim sa komunálnym voľbám. Ivona VOJTÁŠOVÁ Snímky: autorka
Text k fotografiám:
1. Dom kultúry, ktorý je dnes v nie príliš vyhovujúcom stave, uzrel svetlo sveta 23. júna 1941. V múre objektu našli Sučanci zamurovanú listinu z pera bývalého učiteľa a kronikára Alfonza Dobáka, kde je podrobne zachytený vtedajší kultúrny život v obci.
2. V polovici septembra sa zišli občania Nitrianskych Sučian i pozvaní hostia, aby v slávnostnej atmosfére boli svedkami znovuodhalenia pamätníka vzácnemu človeku F. Madvovi. Pamätník rekonštruoval akademický sochár Dušan Hagara z Diviak nad Nitricou.
