Listovaním v nich sa staneme svedkami čias, keď naši predkovia dávali ľudskú tvárnosť krásnemu kúsku zeme pod Strážovskými vrchmi, v údolí riečky Nitrice. Tým nádherným kúskom zeme je Vestenická dolina a v nej malá dedinka Horné Vestenice zvaná. A práve v tejto dedinke vyvrcholili počas posledného septembrového víkendu oslavy 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
KROKY ČASU
Prvé osídlenie v Horných Vesteniciach dokladajú nálezy zo slovanského pohrebiska z 10. - 12. storočia, ale možno predpokladať i skoršie sídla spojené s lužickou kultúrou. Obec sa vyvinula zo slovanskej osady už v 11. storočí, prvá písomná zmienka je z archívnych dokladov z rokov 1332-1337, kde sa uvádza ako Vestinic. Významná obchodná cesta, ktorá smerovala hornou Nitrou popod starobylý Vyšehrad do Turca a ďalej do Povislia, mala v Horných Vesteniciach vybudovanú mýtnu stanicu.
Cisársko kráľovská poštová cesta mala poštovú stanicu vybudovanú v tejto obci už v roku 1550. Obyvatelia sa venovali poľnohospodárstvu a popri tom obchodovali so šafranom a ovocím. Práve pestovanie šafranu preslávilo obyvateľov Horných Vestením vo svete. Sušené blizny a čnelky rastliny z čelade Iridaceae sa používali ako farbivo pri príprave jedál, niektorých ľudových liekov, tiež kozmetických prostriedkov a maliarskych potrieb. Vrchnosť zaviedla i šafranový cenzus. V daňových zoznamoch z roku 1753 sa uvádza, že v Horných Vesteniciach bolo až 20 šafraníkov.
Začiatkom 19. storočia pestovanie šafranu postupne zanikalo a obchodným artiklom sa stali predmety dennej potreby a prevládalo obchodovanie s ovocím. Na trhoch a jarmokoch predávali Hornovesteničania nielen čerstvé ovocie, ale aj sušené. Ako v mnohých obciach na hornej Nitre aj tu sa vo veľkej miere pestoval vinič hroznový. Ešte i dnes možno nájsť v lesoch jeho pozostatky, ba zachovala sa pestovateľská skúsenosť - na podpník hrozna treba mať amerikána. Vernosť ovocinárskym tradíciám prejavili v roku 1931, kedy tu založili v rámci Slovenskej ovocinárskej spoločnosti štepársku školu.
HISTORICKÉ PAMIATKY Najstarším architektonickým objektom je gotický kostol sv. Petra postavený v lokalite Hôrka Slovanmi najneskôr v 13. storočí, o tristo rokov renesančne rozšírený. V tomto roku boli základy starodávneho objektu obnovené a posvätené. V historicky krátkom období, okolo roku 1500, bol v blízkosti postavený kostol sv. Petra a Pavla apoštolov. Za zmienku stojí aj neskorobaroková prícestná socha Jána Nepomuckého z konca 18. storočia a kamenný kríž, ktorý venovali Horným Vesteniciam chorvátski kupci v roku 1798. Zub času sa do neho poriadne zahryzol a tak ho v tomto roku za materiálnej pomoci veľvyslanectva Chorvátskej republiky na Slovensku a podnikateľských subjektov zrekonštruovali.
NARODENINY
Ako sme už spomenuli, oslavy 670. výročia prvej písomnej zmienky o obci sa v Horných Vesteniciach uskutočnili počas posledného septembrového víkendu. Piatok patril najmladším obyvateľom obce. Nakoľko vonku nebolo ideálne počasie, nemaľovali na chodníky, ale v kultúrnom dome na výkresy. V sobotu, už pred obedom vyhrávala pred obecným úradom muzika. Pozývala na oslavy, a keď sa k nej pridali mažoretky tanečnej skupiny Trend z Prievidze, sviatočnom dýchal celý stred obce. Spečatil ho príchod jej exelencie Andrei Gustovic-Ercegovac, veľvyslankyne Chorvátskej republiky. V Horných Vesteniciach ju prívítal starosta obce Ivan Černo a ako inak než starým slovanským zvykom - chlebom a soľou.
Sprievod obcou, odhalenie zrenovovaného kríža chorvátskych kupcov a slávnostným obecným zastupiteľstvom oslavy narodenín obce pokračovali. Sála kultúrneho domu bola na prasknutie, keď starosta Ivan Černo približoval históriu dedinky, jej nedávnu minulosť i zámery do budúcnosti. K občanom sa prihovorila aj jej excelenia pani veľvyslankyňa Andrea Gustovic-Ercegovac, poďakovala za pozvanie a ocenila snahu a obetavosť, s akou sa pustili do rekonštrukcie tejto historickej pamiatky.
Aj v kultúrnom programe, vskutku bohatom a pestrom, sa snúbila história so súčasnosťou. Zaujala obecná folklórna skupina, ktorá prezentovala život na dedine, krásne slovenské pesničky i pásmo slova o rodnej zemi, ktorým sa predstavili aktivisti z Nitrianskych Sučian, folklórny súbor Košovan z Kanianky chorvátskymi pesničkami otvoril srdce pani veľvyslankyne a na svoje si prišli aj milovníci dobrej dychovky - vyhrávala im Švitorka z Ludaníc.
Aby bol obraz osláv 670. výročia prvej písomnej zmienky o Horných Vesteniciach kompletný, treba povedať, že v nedeľu sa stretli občania i rodáci na cintoríne a uctili si pamiatku zosnulých, po slávnostnej svätej omši a posvätení symbolov obce sa Hôrka stala miestom pašiových hier v prírode...
Horné Vestenice. Jej obyvateľom v minulosti šafran slávu i obživu dal, dnes poniklec svojou krásou milovníkov prírody láka. Krásny je to veru kraj, a ešte milší ľudia v ňom. Poprajme im, aby vždy v úcte históriu mali a žili tak, aby aj budúce generácie boli hrdé na svojich predkov. Tak ako súčasníci... Viera KLASOVITÁ
Texty k foto
1. Slovanským zvykom - chlebom a soľou privítal starosta Horných Vesteníc Ivan Černo jej execenciu veľvyslankyňu Chorvátskej republiky v SR Andreu Gustovic - Ercegovac, spolu s manželom.
2. Mažoretky, dychovka, hostia, občania... Takýto sprievod sa pohol dedinou ku krížu chorvátskych kupcov.
3. Pani veľvyslankyňa odhalila zrekonštruovaný kríž chorvátskych kupcov. V pozadí členovia folklórneho súboru Košovan, ktorí už tu prekvapili chorvátskou pesničkou.
