Pôvodne dve samostatné obce sa zlúčili v roku 1960. Brusno sa najsamprv stalo miestnou časťou Chrenovca, v roku 1993 vznikli dve rovnoprávne časti obce so spoločným názvom Chrenovec-Brusno. Prvá písomná zmienka o Chrenovci pochádza z roku 1243 a Brusna z roku 1355. Aj keď horský terén oboch obcí neposkytoval príliš ideálne podmienky na obživu, živili sa ich obyvatelia predovšetkým poľnohospodárstvom. V roku 1339 bol na malom vŕšku osady Chrenovec postavený kostol. K jeho farnosti bolo pričlenených ďalších sedem osád handlovskej doliny. Na fare sa okrem náboženského sústreďoval i kultúrno-spoločenský život. Na konci devätnásteho storočia pôsobil na fare ako kaplán Jozef Murgaš, významná osobnosť slovenských dejín. V súčasnosti žije v obci 1285 obyvateľov. Na čele samosprávy už tretie volebné obdobie stojí starosta obce Ing. Emil Trgiňa, ktorý je nielen v regióne, ale i ďaleko za jeho hranicami známy aj ako vedúci už viac ako dvadsaťročnej folklórnej skupiny Hájiček. * Hľadali východiská
Aj pre starostu Chrenovca-Brusna bolo vrcholiace volebné obdobie, mimochodom už tretie na poste starostu, mimoriadne zložité. V porovnaní s dvoma predchádzajúcimi volebnými obdobiami, keď Chrenovčania z vlastných finančných prostriedkov vybudovali domy smútku v oboch zlúčených obciach a aj vďaka úverovým prostriedkom získali kompletnú plynofikáciu, sa javí ako o čosi chudobnejšie. Nechajme však hovoriť starostu obce Ing. Emila Trgiňu: "Filozofiou vedenia obce je pasovať sa s problémami a vyriešiť ich v závislosti od množstva finančných prostriedkov. Nuž a tých ani v našej obci nemáme nazvyš. Pri ročnom rozpočte takmer 3,5 mil. korún sa utrácať rozhodne nedá. I tak sme radi, že sa nám predchádzajúce dve volebné odbobia podarilo i napriek čerpaniu úveru na zabezpečenie plynofikácie obce uzatvoriť takpovediac na nule. V roku 1998 sme teda začínali nielen s konštatovaním, že máme za sebou azda najnáročnejšiu akciu, ktorou je kompletná plynofikácia obce, ale v oblasti obecných financií i s čistým štítom. Nuž a keďže preferujeme racionálne nakladanie s peniazmi, trúfli sme si počas týchto štyroch rokov na dve náročnejšie investičné akcie". Od starostu sme sa ďalej dozvedeli, že v obci chýba športové ihrisko. V polovici sedemdesiatych rokov bola práve cez miestne ihrisko vybudovaná štátna cesta I/50. Ihrisko teda zaniklo, šport však v obci neprestal jestvovať. "Táto situácia nás mimoriadne zaťažovala a trápila, rozhodli sme sa teda neodkladne ju riešiť. Avšak vzhľadom na príliš hornatý kraj a husto zastavané prostredie, prekrižované kilometrami elektrického vedenia, neposkytovalo na výber lokality na výstavbu ihriska veľké možnosti. Riešenie sme však napokon našli a v súčasnosti máme ihrisko už takmer dobudované. S výstavbou sme začali v októbri minulého roka, dnes máme na ihrisku zasiatu trávu a tešíme sa, že po viac ako dvadsiatich siedmich rokoch sa aj k nám už od budúcej jarnej sezóny futbal vráti na takej úrovni, aká mu prináleží", dodáva spokojne starosta obce. Ďalšou náročnou investíciou, ktorou sa v obci môžu pochváliť, je vybudovanie novej miestnej komunikácie, kde vznikol priestor pre výstavbu piatich nových rodinných domov individuálnych stavebníkov. Štyri z nich už dokonca aj stoja. Okrem všetkých druhov energií a novej miestnej komunikácie pribudli v tejto časti obce aj nové chodníky. Na obe spomínané akcie si Chrenovčania vystačili s vlastným obecným rozpočtom.
* Hľadia i do budúcnosti
Starosta Chrenovca-Brusna spoločne s poslancami miestneho obecného zastupiteľstva a pochopiteľne i občanmi vedia, že ani budúcnosť nebude jednoduchá. "Dôležité je však dôkladné zvažovanie priorít a rozumné nakladanie s finančnými prostriedkami", tvrdí E. Trgiňa. Nuž a práve v duchu tohto konštatovania chcú Chrenovčania v budúcnosti prebudovať objekt bývalej materskej školy, ktorá po prechode kompetencií zo štátnej správy na samosprávu prešla do zriaďovateľskej pôsobnosti obce, na kultúrno-spoločenské centrum, kde by si dôstojné priestory na činnosť našlo viacero záujmových skupín, pôsobiacich v obci. "Pevne veríme, že objekt, ktorý bol postavený v roku 1986 a mnoho rokov neslúžil svojmu pôvodnému účelu, sa nám podarí prispôsobiť potrebám mladých ľudí, dôchodcov, športovcov i folkloristov tak, aby v obci vznikol dôstojný kultúrno-spoločenský objekt, ktorý nám tu tak veľmi chýba", dodal starosta Chrenovca-Brusna Ing. Emil Trgiňa. Ivona VOJTÁŠOVÁ Snímky: autorka
Text k fotografiám:
1. Okrem spomínaných náročných investičných akcií pribudli v obci počas vrcholiaceho volebného obdobia i menej náročné akcie. K nim patrí i nová tržnica, nachádzajúca sa v susedstve obecného úradu, ktorú občania počas sezóny radi navštevujú.
2. Jednou zo zrealizovaných úloh, na ktorú sú Chrenovčania právom hrdí, je vybudovanie novej miestnej komunikácie, kde vzápätí pribudli pekné rodinné domy. Vzhľadom na obrovské množstvo žiadostí o pozemky i byty uvažujú v obci aj o výstavbe novej bytovky s nájomnými bytmi.
3. Novodobý symbol obce, drevená vianočná šiška, umiestnený na začiatku obce v smere od Handlovej, symbolizuje návrat k tradíciám pôvodného folklóru, ktorý rozvíja folklórna skupina Hájiček. Na tieto tradície nadväzujú Chrenovčania celoslovenským festivalom Dni kolied kresťanov Slovenska, ktorý sa každoročne koná v predvianočnom čase.
