Hornonitrianske múzeum v Prievidza sa nedávno prezentovalo na odbornom seminári Domumentácia vedy a techniky v múzeách na Slovensku, ktorý usporiadalo Slovenské technické múzeum, Slovenská spoločnosť pre dejiny vedy a techniky a Zväz múzeí na Slovensku.
Na seminári sa Hornonitrianske múzeum predstavilo ako vlastivedná regionálna organizácia, zameraná na prírodovedný a spoločenskovedný vývoj regiónu hornej Nitry, kde sa aj technické pamiatky stávajú súčasťou tejto orientácie. Nie sú sústredené do samostatného fondu, ale tvoria homogénnu súčasť iných fondov, hlavne etnografického, historického a jeho samostatnej odnože - fondu súčasných dejín. Pri získavaní zbierok technického charakteru sa múzeum neorientuje na zachytenie ich vývoja v dejinách, ale na ich súvislosť s dejinami regiónu.
Prvé akvizície zbierok technického charakteru sú ešte z čias Muzeálneho krúžku Severnej Nitry, ktorý bol založený v roku 1920 a jeho nástupcov, muzeálneho spolku a neskôr Múzea hornej Nitry v Prievidzi, ktoré vznikli v 20-tych rokoch 19. storočia. Medzi prvé predmety, ktoré občania na základe výziev dobrovoľne prinášali a odovzdávali do múzea, patrili staré zbrane.
Počtom i rozmanitosťou najväčšie zbierky technického charakteru Hornonitrianskeho múzea súvisia so zachytávaním vývoja remesiel. Výnimočná je zbierka kováčstva, zámočníctva a nožiarstva, zahrňujúca vyše 400 výrobkov a nástrojov z dielní hornonitrianskych majstrov. Samostatné súbory výrobkov z kováčskych dielní tvorí napr. poľnohospodárske náčinie, pasce, rôzne typy váh a mier.
Významné postavenie súkenníctva v Prievidzi sa odrazilo v množstve nástrojov, aj mechanizmov technického charakteru, zastúpených v muzeálnych zbierkach. Na práce súkenníkov nadväzuje činnosť krajčírov, ktorých bežné pracovné náradie v zbierkach dopĺňajú mangle, žehličky a z neskrošieho obdobia šijacie stroje.
V historických zbierkach Hornonitrianskeho múzea sa buduje aj samostatná oblasť technických predmetov rôzneho charakteru, medzi ktorými sú stroje písacie a sčítacie aj s kalkulačkami, ďalej kompasy a optika, ktorá obsahuje fotoaparáty, mikroskopy a ďalekohľady od hvezdárskych po divadelné. Pozornosť vzbudzujú dva bicykle - velocipédy. Raritou je novozískaný predmet do muzeálnych zbierok - elektroller, masážny prístroj na magnetickom základe z roku 1931. K prístroju v kazete bol priložený návod na použitie, ktorého obsah nemálo pripomína dnes ponúkané liečebné prístroje do domácností.
Samostatná je séria hodín s najzaujímavejším exponátom - hodinami z kostolnej veže najstaršieho z prievidzských kostolov a séria hudobných nástrojov a nosičov zvukových záznamov, ktorá okrem iného zahŕňa dve harmóniá a organ, dva kufríkové a jeden trubicový gramafón, ale aj tri hracie skrinky - polyphony a z neskoršieho obdobia sú rádiá a rádiogramafóny. K prenosu zvuku inej podstaty boli poľné telefóny, ktoré sú v muzeálnych zbierkach tiež zastúpené. Ďalšie výraznejšie súbory technických zbierok v Hornonitrianskom múzeu súvisia so životom v domácnostiach, či na pracoviskách v regióne, ale aj predmety požiarnej ochrany, kde z technických pomôcok okrem ručného hasiaceho prístroja vynikajú dve hasičské striekačky.
Vzhľadom na banícku tradíciu regiónu sú v historických zbierkach Hornonitrianskeho múzea predmety z bane a banská technika z 1. polovice 20. storočia. Viac banských mechanizmov je vo fonde súčasných dejín.
Fond súčasných dejín má vzhľadom na svoj neveľký rozsah v porovnaní s ostatnými fondami obsiahlejšiu reprezentáciu predmetov technického charakteru, ktorých s technickým pokrokom do zbierok pribúda. Vyraďujú sa z domácností či podnikov ako zastaralé či nefunkčné a stávajú sa súčasťou dokumentácie rýchleho vývoja ľudskej spoločnosti. Je to prevažne audio a video technika, kopírovacie stroje a pod. Je predpoklad, že fond súčasných dejín sa bude s rýchlym tempom vedeckého a technického vývoja stále viac rozrastať o zbierky technického charakteru, stále častejšie ponúkané múzeám, ktoré budú v praktickom živote nahradzované lepšími, kvalitnejšími, výkonnejšími a z techniky používanej len v nedávnej minulosti sa stanú zastarané archetypy, reprezentujúce jej vývojové fázy v múzeách.
Účasníkov seminára, odborníkov z iných múzeí zaujala široká škála predmetov technického charakteru Hornonitrianskeho múzea. O to viac boli prekvapení skutočnosťou, že Hornonitrianske múzeum ani po troch rokoch nemá vlastné výstavné a expozičné priestory. Zarážal fakt, že sa v meste Prievidza nenájde budova, v ktorej by bolo možné nielen tieto, ale aj ďalšie hodnotné exponáty z rôznych vedných odborov dôstojne prezentovať.
Mgr. Jaroslava Kupčoková
