Toto sú názvy len niektorých tancov a choreografií, ktorými sa počas svojej dvadsaťpäťročnej histórie prezentovali členova detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik. Človeku sa veru ani veriť nechce, že už štvrťstoročie spríjemňujú malí speváci a tanečníci rôzne kultúrno-spoločenské podujatia, milovníkom folklóru zahrajú na citlivú nôtu, reprezentujú hornú Nitru a Prievidzu na festivaloch, súťažiach, ba zakrepčili si už i na zahraničných pódiách. Malý Vtáčnik - to je večne mladý súbor, súbor na ktorom sa vek prejavuje len stále vyššou umeleckou úrovňou tanečného prejavu, spevu, hudby a všetkých ostatných prvkov.
Prvá dvanástka
Korene zrodu súboru siahajú do roku 1977 a do III. Základnej školy Sama Chalupku v Prievidzi. Tu pracovala pod vedením Cecílie Habšudovej a Barbary Valentovej folkórna skupina. V tomto časovom horizonte končila vysokoškolské štúdium aj Eliška Hrbíková, folkloristka, ktorá tancovala v súbore Ponitran v Nitre, dnes umelecká a organizačná vedúca Malého Vtáčnika. Na začiatky si spomína: "Práca oboch učiteliek ma zaujala. Nacvičovali s deťmi rôzne hry, uplatňujúc prvky folklóru. To ma motivovalo, ja som však chcela do ľudového tanca ako takého vniesť odbornosť. Začínala som s dvanástimi dievčatami, na ulici sme zlanárili medzi nás troch chlapcov, pre kvalitný folklór sú neodmysliteľní. Strechu nad hlavou nám poskytol vtedajší okresný dom pionierov a mládeže, meno súboru dal Milan Chvastek, ktorý sa stal i jeho prvým korepetítorom. V roku 1983 sa stal naším zriaďovateľom mestský dom pionierov, v súčasnosti je ním Centrum voľného času Spetrum v Prievidzi a vynikajúce podmienky na tréningy a skúšky nám vytvára prievidzské Kultúrne a spoločenské stredisko. Chcem zdôrazniť, že takú správnu orientáciu som získala v roku 1983 od vtedajších pracovníkov okresného osvetového strediska. Začali poriadať Hornonitrianske folkórne slávnosti, k dispozícii bolo veľké množstvo kvalitného materiálu vďaka čomu sa začal Malý Vtáčnik venovať folklóru hornej Nitry."
Vizitka
Dnes má folklórny súbor Malý Vtáčnik takmer sto členov. Základnú skupinu tvorí 93 detí, v prípravke ich je dvadsať. Ako sme už spomenuli, umeleckou a organizačnou vedúcou súboru je Eliška Hrbíková, hlasovou pedagogičkou Iveta Pršová, hudobnú skupinu vedie Daniel Kubizna, o hudobnú kompozíciu sa stará Peter Hrbík a Ján Strmenský a pri tvorbe nových programov nikdy nechýba akademický architekt Rastislav Nemec, ktorý ich vizuálne dotvára. Spomenúť však treba aj dobrú spoluprácu s rodičmi tanečníkov, spevákov a muzikantov, ktorí majú v podstate na starosti kroje.
Začínalo ich dvanásť, dnes ich je necelá stovka. Ťažko spočítať, koľko detí sa za dvadsaťpäť rokov v súbore vystriedalo. Jedno je však isté, že každé mu vtislo svoju osobnostnú pečať. Malý Vtáčnik patrí k stáliciam na celoštátnych súťažiach a prehliadkach, na festivale vo Východnej, či iných folklórnych podujatiach, má svojich dlhoročných priaznivcov. Napriek tomu, ako povedala Eliška Hrbíková, že folkór je dnes divácky veľmi citlivý. Stará forma ho už neoslovuje, nie je akceptovateľná. I keď to možno navonok znie nelogicky, aj folklór musí dostať modernú formu. Skĺbiť sa to Malému Vtáčniku podarilo napríklad v programe Vianoce u grófa Pálfiho. A že aj folklór môže ovplyvniť profesionálnu orientáciu mladého človeka svedčia dva príklady. Hovorí Eliška Hrbíková: "Do najprestížnejšej svetovej tanečnej školy v Belgicku prijali v lete na štúdium len osem tanečníkov. Z nich štyria sú zo Slovenska a z tých štyroch dvaja bývalí tanečníci z Malého Vtáčnika - Anton Ľahký a Milan Tomášik, ktorý sa orientuje skôr na choreografiu. Anton, je tanečník telom i dušou, už aj v Bratislave má svojich divákov, svoje publikum, rastie z neho osobnosť v oblasti tanca."
Jubileum
Svoje dvadsiatepiate narodeniny oslávia členovia detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik rozprávkovo. Predstavia sa totiž verejnosti i pozvaným hosťom Rozprávkou o statočnom Ďurkovi a princezne Terezke. Premiéra, mimochodom uskutoční sa 16. novembra 2002, bude vyvrcholením niekoľkomesačnej driny. "V súčasnosti sa deti stretávajú trikrát do týždňa, aj si pofrfľú, že je to veľa. Musia však v rozprávke, či detskom ľudovom muzikále, ako sme si ho nazvali, zvládnuť kus herectva, prácu so slovom, spev i tanec. A to vonkoncom nie je jednoduché. Teší ma, že aj v dnešnej dobe, keď je na výslní skôr individualizmus, majú moje deti, teda členovia folklórnej skupiny Malý Vtáčnik cit aj pre kolektív. I po náročnej drine na tréningu zostávajú aspoň na chvíľu spolu. Považujem to za pozitívum, veď človek nikdy nežije vo vzduchoprázdne...", povedala Eliška Hrbíková
Miesto vinša
Napriek nepriaznivým prognózam do budúcna, keď mnohí predpokladajú zánik podobných tanečných skupín, buďme optimisti. Malý Vtáčnik tu je už dvadsaťpäť rokov. Dospel, no nezostarol. Verme, že mu to vydrží ďalšie štvrťstoročie. Veď zázraky sa azda dejú nielen v rozprávkach. Viera KLASOVITÁ
Text k foto
Na celoštátnej súťaži detských folklórnych skupín v roku 1993 sa prezentoval aj Malý Vtáčnik a to tancom Čarovanie na Ondreja. Z neho je aj tento záber. Snímka: archív MV
