V týchto intenciách sa niesol začiatok nezvyčajného programu. Nezvyčajného, milého, originálneho a už môžeme povedať, že i úspešného. Detský folklórny súbor Malý Vtáčnik si totiž pripomenul svoje dvadsiatepiate narodeniny skutočne originálne - Rozprávkou o statočnom Ďurkovi a princeznej Terezke. Terajší členovia súboru, čo na javisku priam exelovali, ho venovali všetkým kamarátom, bývalým členom súboru. Ako sa vyjadrili v skutočne originálnej programovej brožúrke, nebyť starších členov súboru, nebol by ani narodeninový večer, nebolo by množstvo choreografií, tancov, ktorých korene sú tu u nás, na hornej Nitre.
Poďme však k samotnej premiére Rozprávky o statočnom Ďurkovi a princeznej Terezke. Venovaná bola, ako sme už spomenuli, 25. výročiu vzniku detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik. Je všeobecne známe, že vedúcou súboru je Eliška Hrbíková, ktorá je zároveň aj autorkou námetu, scenára a réžie rozprávky. Pod prípravu nezvyčajnej narodeninovej oslavy sa podpísal aj vedúci muziky Daniel Kubizna, odborne s ňou spolupracoval Ján Strmenský, hlasovou pedagogičkou bola Bibiána Šujanová a Iveta Pršová ako hosť, tanečnou pedagogičkou Michaela Schlossárová. O perfektný vzhľad malých tanenčíkov, spevákov i hercov v jednom, krásu ich krojov sa podpísali rodičia. Nemožno nespomenúť autora hudby k rozprávke, ktorým bol Peter Hrbík a Ján Strmenský.
Už vstup do vestibulu prievidzského Domu kultúry bol v deň predpremiéry a premiéry rozprávky nezvyčajný. Nehovoriac o scéne. Jednoduchá, no veľavravná, oku i srdcu lahodiaca. A to všetko vďaka akademickému architektovi Rastislavovi Nemcovi, ktorý tiež patrí medzi tých veľkých a verných priateľov Malého Vtáčnika.
Vstúpte teraz s nami do sveta, kde bolo všetko dobrovoľné, len rozprávky povinné. Do sveta rozprávkového, v ktorom sa statočný Ďurko prineznú Terezku, ktorú ako inak, zlá striga pre svojho brata, trojhlavého draka zakliala, vybral hľadať. Fabula deja bola možno všetkým divákom v hľadisku známa, vo folklórnom prevedení však nová, nezvyčajná. Niekoľkými slovami sa nedá opísať tá hravosť, dychtivosť, spevácke, herecké a tanečné výkony všetkých členov Malého Vtáčnika, slovné repliky, ich súhra s divákmi. A tí veru nezaostali v aplauze, mnohým nohy krepčili i v sede vedno s detvákmi.
Odbočili sme však. Ďurko sa teda princeznú Terezku do sveta vybral hľadať. Nič to, že ju niekoľkokrát nespoznal, veď kto by si len pomyslel, že repou i konopím môže taká kráska byť, nič to, že trojhlavý drak bol stále netrpezlivejší, rozprávka plynula ďalej. I keď nie s rozprávkovým koncom, no i tu dobro zvíťazilo nad zlom. Zvíťazili však všetci, čo svojou troškou prispeli k zrodu takéhoto detského folklórneho "muzikálu".
A preto, keď na známosť sa verejnosti bude dávať, že Ďurko ide opäť do sveta princeznú Terezku hľadať, pripojte sa k jeho družine. Skromný to chlapec veru je, tak ako celý takmer stočlenný detský folklórny súbor Malý Vtáčnik. Stačí mu vaša
prítomnosť a potlesk neutíchajúci. Viera KLASOVITÁ
Texty k foto
1. Výkon detského folklórneho súboru Malý Vtáčnik si vskutku zaslúžil obdiv a prianie zároveň. Prianie, aby zostal večne mladý aj keď bude sláviť svoje polstoročie. 2. Vestibul domu kultúry bol tým pomyselným vstupom do rozprávky, zároveň však i fotografickou bilanciou jubilujúceho Malého Vtáčnika. Snímky: autorka
