Bývalý slovenský futbalový reprezentant do 21 rokov a olympionik Miloš Krško je odchovancom prievidzského futbalu a pochádza zo športovej rodiny. Otec Jozef, mimochodom prezident FK Baník Prievidza tiež hrával za tento klub a prvoligové kopačky obúval za DAC Dunajská Streda. Jeho starší syn Miloš (ale aj mladší Jozef) ide v jeho šlapajoch a keďže momentálne hráva za 1. FC Brno, už druhý rok mu patrí prívlastok - legionár.
Miloš, začnime však vašimi futbalovými začiatkami, aké boli?
- V prievidzskom Baníku som prešiel všetkými vekovými kategóriami, počnúc prípravkou a končiac seniormi. Inak na túto svoju futbalovú kapitolu rad spomínam. Áno, v Prievidzi ste pomerne rýchlo "dozreli" na prvoligového hráča. Kedy ste dostali šancu zahrať si v 1. lige?
- Do kádra mužov som sa dostal už ako 17-ročný, no prvý majstrovský zápas som odohral keď som mal osemnásť. Bolo to proti Ružomberku, tréner Viliam Ilko mi dal príležitosť na desať minút a vyhrali sme 3:1. Bolo to v sezóne 1998/99, no ja som potom v októbri 1999 odišiel na základnú vojenskú službu do Ozety Dukla Trenčín, kde som pôsobil jeden rok.
Spomínaš si na svoj prvý ligový gól?
- Áno, bolo to v súboji Trenčín - Žilina a za trenčianske mužstvo sa mi podarilo ešte raz skórovať. Trochu ma mrzí, že som nestrelil gól za Prievidzu.
To vás veľmi mrzieť nemusí, veď ste v Baníku len začínali a spravidla ste hrali v obrane. Momochodom, na ktorom poste sa cítite najlepšie a kam smerovali vaše futbalové cesty z Trenčína?
- Z Považia som sa ani do Prievidze ani nevracal. Už v lete roku 2000 som podpísal zmluvu s FC Stavoartikel Brno po dohode aj s funkcionármi Baníka. Je zaujímave, že v prvú októbrovú stredu som z Trenčína odišiel a hneď v sobotu som už hral za Brno. V brnenskom tíme som vyskúšal už asi štyri posty, no najlepšie sa mi hrá vzadu, to je už jedno na ktorom mieste obrany.
Takže ani v Brne ste veľa gólov nezaznamenali?
- Zatiaľ dva. Ten prvý sa mi podarilo streliť hneď v druhom zápase na Slávii Praha! Ten ďalší som pridal asi o tri kolá doma s Libercom.
Na akom mieste figuruje súčasný FC Brno?
- Myslím, že na desiatom. Na brnenské pomery to nie je to veľmi dobrá pozícia v súperení šestnástich mužstiev.
Miloš, nevyhneme sa otázke - aký je rozdiel medzi slovenskou a českomoravskou ligou?
- Začína to už materiálnym vybavením, ktoré je v lige našich susedov na vyššej úrovni, keď to porovnám napríklad s prievidzským... Prirodzene, treba brať do úvahy, že Prievidza je v porovnaní s Brnom, druhým najväčším mestom v Českej republike, iba provinčné mestečko, takže aj tieto dva kluby sa dajú len ťažko porovnať. Ale pokiaľ mám informácie aj v menších prvoligových českých mestách je situácia lepšia ako u nás. Toto isté hodnotenie sa vzťahuje aj na financie a od nich sa zákonite odvíja aj na kvalitu samotnej hry, ktorá je v Čechách lepšia. Aj skutočnosť, že v českomoravskej lige je vyšší počet mužstiev, kladne vplýva na úroveň českého futbalu. Myslím si, že desať účastníkov v slovenskej lige je naozaj málo!
S týmto názorom nemožno nesúhlasiť, napokon čo trochu lepší slovenský hráč už má záujem pôsobiť aspoň v Čechách. Presviedča o tom takmer štyridsať futbalových Slovákov hneď za našimi západnými hranicami. Mimochodom, koľkí vaši rodáci sú v v FC Brno?
- So mnou dvaja a možno povedať že až traja. Je to brankár Peter Brezovan z Bratislavy, ktorý aj dostáva pravidelne príležitosť. Druhým hráčom, ktorý sa na Slovensku narodil, dokonca v blízkom Fačkove, je Marek Zubka, ale jeho rodičia sa presťahovali do Čiech, keď bol Marek mladší, no teraz má už české občianstvo. Tiež si myslím, že viacerí Slováci chcú hrávať minimálne u našich susedov, pretože Česká republika zásluhou reprezentácie má výborný kredit v celej Európe. My v tomto zmysle, žiaľ, značne zaostávame... Inak sme tu, v Brne, dobrá hráčska partia.
Nehovoríte medzi chlapcami česky?
- To nie, neviem dobre vysloviť ich "ř", a tak radšej zostávam pri našej peknej slovenčine. Dokonca niektorým chalanom sa tak páči naša reč, že oni to skúšajú v našom jazyku, čo je tiež niekedy humorné.
Miloš, a ako je to s vami, dostávate aj vy pravidelne príležitosť hrávať?
- So mnou je to trochu zložitejšie. Pri reprezentačnom štarte v Turecku ma protihráč kopol tak nešťastne, že mi naztrhol krížny väz na pravej nohe, natrhol oba postranné väzy a poškodené som mal obidva meniskusy. Stalo sa mi to v kvalifikačnom súboji 23. marca 2001, teda keď som už bol v Brne a hneď som sa musel podrobiť operácii. Uskutočnila sa aj v tomto meste a v júni ma čakal druhý raz skalpel, to už bolo v Bratislave. Tam som dostal plastiku a prakticky pol roka som mohol len cvičiť. Až potom som sa postupne dostal na trávnik k mužstvu, lebo až na konci roka mi vybrali skrutky z nohy. Aj z tohto dôvodu som nedostávam pravidelne šancu od trénera Karla Večeru a v tejto sezóne sa nám veľmi nedarí, zostava sa často mení. Odohral som prvé štyri zápasy, potom som niekoľko razy striedal, no v posledných piatich stretnutiach som sedel len na lavičke, takže momentálne nie som v Brne veľmi spokojný. Za danej situácie by som aj prijal zmenu, rád by som odišiel niekde na hosťovanie.
Dostal si aj ponuku?
- Áno, ohlásil sa Slovan aj Žilina, ale Brňáci ma nechcú pustiť ani na hosťovanie...
Čím to je, veď vás do Brna brali všetkými desiatimi?
- Už som spomínal nepríjemné zranenie, ktoré sa mi prihodilo. Našťastie pravá noha je v úplnom poriadku, dokonca ju môžem viac zaťažiť ako ľavú. Lenže odkedy som v brenskom mužstve, už sa tam vystriedali traja tréneri. O mňa mal záujem, resp. ma angažoval kouč Jaroušek, ktorého počas môjho zranenia odvolali. Mimochodom, súčasný kormidelník Večera je známy tým, že skôr dáva príležitosť vlastným odchovancom, cudzincov veľmi neuznáva... Napríklad v Drnoviciach doslava odstavil Kindera, Ujlakiho a Sninského!
Takže nemáte to vôbec jednoduché, aký recept sa pokúšate nájsť na riešenie tejto situácie?
- Iné mi nezostáva, len zaťať zuby, poriadne trénovať a vybojovať si opäť dôveru trénera.
Miloš, držíme vám palce. Mimochodom, pred rokom sme sda na stánkach Prieboja porozprávali s Martinom Petrášom, ktorý v tom čase hrával ešte za Jablonec. Neskôr sa mu podarilo prestúpiť do Sparty Praha a momentálne je stálym členom slovenskej reprezentácie a tréner Jurkemik je s jeho výkonmi spokojný. Kiež by po tomto rozhovore aj váš futbalový životopis nabral podobná kurz!
- Ďakujem pekne, vôbec by som sa nenahneval.
