Malo by byť darom, čo neubúda. Darom štedrosti, úcty, človečenstva. Nešetrime ním teda počas nadchádzajúcich najligotavejších sviatkov, ale i v čase každodennosti. Nešetrime slovom, úsmevom, láskou a úctou.
V čase každodennosti to určite nebude jednoduché, vstupujeme do veľmi zložitého obdobia. Človeku by sa síce žiadalo kvetnato vravieť o Vianociach, počúvať koledy, vnímať ich múdrosť, spomínať na všetko krásne, čo už pri rozžiarenej jedličke prežil, keď opäť a opäť menil sa na dychtivé, nedočkavé dieťa, ale... Do srdca sa zakráda tieň, obava, i strach z budúcnosti. Nedajme sa však týmito pocitmi opantať, aby sme na uliciach nestretávali ešte viac zamračených tvárí. Život stojí za to, aby sme ho chytili za pačesy, aby sme si, aj brodiac sa marazmom, dokázali nájsť kúsoček ľudského šťastia, ba sa s ním i s núdznym podeliť.
Počujete? Vianočné spiežovce už zažínajú svoje lampášiky, vôňa ihličia a vanilky, blikotavý plameň sviečky oznamujú, že prichádza čas, kedy sme všetci bližší. Dobro rozvíja sa v nás ako puk nežnej ruže pod dotykmi rannej rosy a prebúdzajúceho sa slnka. Áno, prichádzajú Vianoce. Vianoce s túžbou obdarúvať, milovať, ctiť si jeden druhého. Kiežby aspoň odrobinky tejto túžby zostali natrvalo v nás.
Nasajme do seba čo najviac tejto jedinečnej vianočnej atmosféry, podajme ruku biednemu, odpustime tým, čo ublížili nám, nešetrime slovom, otvorme dvere pocestnému a pozvime ho ďalej. Pre pokoj v srdci, pre nádej, pre radosť. Viera KLASOVITÁ
***
Nech nikdy nevymizne vianočné kúzlo,
nech nevyprchá sviatočná atmosféra,
nech je celý rok rovnako štedrý a spokojný
ako vianočné dni
praje všetkým ľuďom dobrej vôle naša redakcia celá.
