Stačí však jedno zastavenie, keď čas je pozorne sa započúvať do rozprávania. Poznanie a údiv ti doširoka roztvoria oči, od prekvapenia nestíhaš všetko ani poriadne vnímať.
Stretávaš človeka, roky sa s ním míňaš a ani len netušíš o jeho nesplnenom sne z mladých liet, o láske k horám, dávnym predkom, črepine keramiky niekoľko storočí starej, čo z krtinca dostala sa na svetlo, alebo kúsku kameňa, ktorý pre neho nie je obyčajným. Vidí v ňom čosi viac, vie z neho čítať. Rovnako z hôr. Ty kráčaš lesnou cestou, azda príroda sama ju pre pocestných vytvorila, on však vie, že pred tisícročiami to mohol byť ochranný val, či vstupné brány k vysokohorským osídleniam, ktoré pochádzajú spred obdobia, kedy sa na našom území osídlili prví Slovania. A práve o tom období dokáže Lukáš GREŠNER, lebo o ňom je reč, zaujímavo rozprávať, prebudiť obrazotvornosť a to nielen slovami, pretože čo zaujímavé vidí, hneď aj odfotografuje. Nečudo, je známym prievidzským fotografom.
Bratislava ho dusila
Už ako malý chalan sa Lukáš Grešner odlišoval od svojich rovesníkov. Lákalo ho výtvarné umenie a modelovanie. Tieto dva odbory aj navštevoval u manželov Štrompachovcov v Ľudovej škole umenia v Prievidzi. To predurčilo i jeho pozdejšiu profesionálnu orientáciu. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Bratislave výtvarnú fotografiu, maturoval aj z dejín umenia. Vždy k ním mal blízko, tu sa k dejinám jeho vzťah prehĺbil a zrodila sa túžba. Túžba, stať sa archeológom. Túžba však zostala túžbou, nesplneným snom. Dodnes na to obdobie nostalgicky spomína, na sklamanie, ktoré prežíva každý mladý človek, keď sa nemôže uplatniť v tom, čo mu je najbližšie.
Život sa však uberal ďalej. Ľukáš Grešner svoj záujmem o cestovanie a spoznávanie naplno uplatnil, keď pracoval v Československej tlačovej kancelárii. O tomto období hovorí: "V ČSTK som pracoval dva roky, dostal som sa na také miesta, kde obyčajný smrteľník nevkročí. Potom som však z Bratislavy odišiel. Možno som urobil chybu, nepremýšľam v týchto dimenziách. Nemohol som však v tomto meste žiť. Bratislava ma dusila, chýbali mi hory. Naplno som sa začal venovať hornej Nitre, tvoril publikácie o jej prírodných krásach." Nie je sa preto ani čo diviť, že Lukáša možno stretnúť takmer v každej obci, ktorá sa chystá oslavovať jubileum. Nielen z komerčných dôvodov, dominantný je jeho záujem o históriu, pamiatky, o osudoch našich predkov dokáže počúvať hodiny a hodiny. "Je tragédiou, že štát nedokázal v minulosti, a ani súčasnosť nie je o nič lepšia, finančne vykryť záchranu niektorých historicko-umeleckých pamiatok, mnohé sú v žalostnom stave. Žiaľ, niekedy ani v obciach nevedia doceniť hodnotu toho, čo im tam po predkoch zostalo. Nepochopím, kto napríklad mohol súhlasiť, aby pred najvýznamnejšou európskou barokovou pamiatkou v Prievidzi z papierníctva vznikla krčma."
Amatér s úžasným poznaním
Vždy keď mohol, Lukáš Grešner zvrtol reč na už spomínané historické obdobie, čo učarovalo mu. O sebe sa mu nechcelo vravieť, no o archeologických skvostoch hornej Nitry... Akoby bol živou encyklopédiou, keď začal hovoriť o jaskyni na Hrádku v Kamenci pod Vtáčnikom, o okresaných kameňoch, majúcich tvar prilby, o Malinovej, kde sa kedysi ryžovalo zlato, o tajomných ohradách z kameňa v Podhradí, ktorých pôvod a účel nevedia vysvetliť ani najstarší pamätníci, o najhustejšie osídlenom území nášho regiónu, podľa neho to boli Opatovce nad Nitrou, Kocurany, obe strany pohoria Magura až po Ovšiar. Je presvedčený, že archeológovia by tu našli svoj raj. "Zaujali ma informácie, že v historických dokumentoch nie je jasne zaarchivované, kde stál Prievidzský hrad. Mám silné indície, že to bolo niekde na Banskej. Našlo sa tu veľa úlomkov z keramiky, no nasvedčujú tomu aj terasy, smerujúce na Malú a Veľkú Lehôtku, ale aj prudký zráz na jednej strane kopca. I jeho zloženie ma v mojej domnienke utvrdzuje, je štrkovitý, rastú na ňom nezvyčajné rastliny," hovorí Lukáš Grešner.
Kto bol prvý
Na otázku, ktorá najviac vŕta hlavou Lukášovi Grešnerovi, či skutočne Kelti žili pred naším letopočtom na hornej Nitre alebo nie, môže priniesť jednoznačnejšiu odpoveď len dôkladný archeologický výskum. Osídlením nášho regiónu sa v minulosti zaoberali mnohí zaslúžili bádatelia, ktorí buď ako amatérski pamiatkári alebo profesionálni archeológovia zachraňovali pamiatky a zadokumentovali ich. Predsa však, podľa L. Grešnera existujú lokality, ktoré nie sú prebádané. Prečo, asi nie je ani potrebné hovoriť.
Za obdobie, počas ktorého sa venuje svojmu koníčku a čiastočne napĺňa svoj sen z ranej mladosti, nazbieral Lukáš mnoho úlomkov z keramiky i železa, kameňov, objavil zaujímavé lokality. Nie, sám sa nechytá žiadnych vykopávok. Keby ho však oslovili odborníci, rád by sa na arechoelogickom výskume zúčastnil. Naučil sa, ako s nálezmi narábať, ako ich ošetriť, uskladniť. "Je mi ľúto, že občania nemajú možnosť vidieť predmety, ktoré sú svedectvom našej histórie. Žiaľ, Hornonitrianske múzeum v Prievidzi nemá svoje priestory a tak všetky vzácne nálezy ležia v depozite. Sú to nádherné veci, je mi z toho smutno. Predstavte si, v depozite je uložená čelusť z mamuta, ktorú našli v Bojniciach. Inde by sa ňou pýšili, pracovníci nášho múzea nemajú možnosť," s trpkosťou v hlase konštatuje L. Grešner. Nielen v depozite trávi svoj čas, i keď najviac ho to ťahá von, v dohľadnej dobe si chce zobrať pod drobnohľad Vtáčnik, rád sa "zahrabe" aj do archívnych dokumentov. "Sú tam skvosty", vraví, "a práve v archíve som sa dozvedel, že hrnčiarsky cech bol aj na dedine nielen v meste, konkrétne v Brezanoch."
Sám, po vlastných alebo na bicykli
Aspoň raz za štrnásť dní to ťahá Lukáša Grešnera von, do prírody. Jeho bádanie a hľadanie odpovedí je o niečom inom, než je bežná turistika. Najradšej má obdobie pozdnej jesene, keď stromy zhodia svoj šat, vtedy vidieť krivky prírody. Tie, čo sama vytvorila, ale i tie, čo podľa L. Grešnera boli dielom našich prapredkov. Nafotografuje, skontaktuje sa s odborníkmi, veľa mu pomohla, podporovala ho a usmernila archeologička PhDr. Marta Remiášová, konzultuje s nimi, tvorí si vlastný názor.
A viete, že poznávanie histórie v takom atraktívnom prostredí akým horná Nitra je, by mohlo pomôcť rozvoju cestovného ruchu, či agroturistiky? "Stačí, keby sme sa dali dohromady viacerí s rovnakým zanietením a záujmom, čo pre nás poznanie je najvzácnejšie, spojili sa s odborníkmi... Viem si to v reáli predstaviť, napríklad v miestach, kde sa ťažila ruda a vzácne kovy. No nesmeli by byť medzi nami zberatelia - vykrádači nálezísk, ktorí detektormi kovov hľadajú predmety v zemi a potom ničia, ničia. Na seriózny archeologický prieskum by postačili zanietení študenti, niekoľko odborníkov a mohli by sme byť o poznanie bohatší," s dávkou fantázie dodáva.
Zatiaľ fantázie, čas však možno ukáže, že mal pravdu, že jeho cesta za poznaním nebola márna. Viera KLASOVITÁ
Texty k foto
1. Nad Kamencom pod Vtáčnikom ho zaujala táto jaskyňu. Povedzte, nezdá sa vám, že tie kamenné kvádre sú tam umelo vložené? No nielen to ho trápi, ale fakt, že ten kto vedel o jaskyni, skôr ju dokonale vyplienil, znehodnotil. Predsa v nej našiel L. Grešner čosi čo ho zaujalo. Len v jednej časti jaskyne bola dokonale prepracovaná hrnčiarska hlina. Žeby niekdajšie skladisko?
2. Autoportrét - Lukáš Grešner
3. Môžu byť takéto ohrady dielom prírody, čo znamenajú? Na tieto otázky nepozná zatiaľ odpoveď.
4. Časť Malinovej zvaná Roboty. Kamene - pozostatok z čias, keď sa v tejto lokalite ťažilo zlato.
5. V Hradci učarovali L. Grešnerovi takéto kamene. Sú dva vedľa seba, pravdepodobne boli upevnené na pevných koloch a popísané. Podobajú sa na prilby, no povedzte dokáže to sama príroda vytvarovať?
