Už trinásť rokov dotvára atmosféru Vianoc na hornej Nitre ekumenický festival vianočných tradícií Dní kolied kresťanov Slovenska. Centrom diania bola opäť dedina Chrenovec-Brusno, folklórne súbory a sólisti sa predstavili aj v Prievidzi, Partizánskom, Lehote pod Vtáčnikom a Handlovej. Tentoraz slovenské telesá doplnili aj dva zahraničné zbory. Symbolicky, len pár mesiacov pred vstupom našej krajiny do EÚ, sa tak na Dňoch kolied kresťanov Slovenska prezentovali dve krajiny so svojou podobou Vianoc.
České rybie šupiny
Veľmi blízke, takmer totožné je prežívanie sviatočných chvíľ na Slovensku a v Čechách. Potvrdil to aj súbor Hájiček z Prahy, ktorý už niekoľko rokov funguje pri jednej zo základných umeleckých škôl. Zhoda mien s folklórnym súborom Hájiček z Chrenovca-Brusna je čisto náhodná. „Sídlime v časti Prahy, ktorá sa nazýva Hájek, preto sme náš súbor pomenovali Hájiček,“ vysvetľuje jeho vedúci Jiří Janoušek. Toto zoskupenie detí a mladých ľudí sa venuje folklórnej hudbe, no jednotlivci majú na svojom konte nejeden úspech zo súťaží sólistov v oblasti vážnej hudby.
V programe Vianoce Európy zahrali a zaspievali koledy z rôznych regiónov Čiech a Moravy. Slová týchto vianočných piesní, i keď boli v češtine, veľmi pripomínali slovenské koledy, podobnosť bola vo viacerých prípadoch aj v melódii. Podľa J. Janouška to nie je nič zvláštne. „Naše národy majú k sebe veľmi blízko, spája nás spoločná minulosť. Aj prežívanie najkrajších sviatkov v roku je takmer totožné. Obdarovávame sa darčekmi, ozdobujeme stromček, na štedrovečernom stole nesmie u nás ani u vás chýbať ryba. Rovnako aj my si dávame pod obrus peniaze, aby bola v dome vždy hojnosť. Alebo si počas večere vložíme do peňaženky šupinu z ryby. To vraj tiež prináša šťastie.“
Mladým pražským spevákom a hudobníkom sa v okrese Prievidza veľmi páčilo. Pochvaľovali si, že už niekoľko dní pred Vianocami zažili ich príjemnú atmosféru na Slovensku.
Grécke lodičky
Z oveľa väčšej diaľky prišli na hornú Nitru prezentovať svoju kultúru Gréci z ostrova Paros. Jeho rozloha je približne 200 km2 a žije na ňom asi 15 tisíc obyvateľov. Väčšina z nich vyznáva ortodoxné pravoslávne náboženstvo a pri bohoslužbách používajú starogréčtinu. Zaujímavosťou je, že až do dnešných dní vyznávajú tradície, ktoré u nich platili pred vyše štyristo rokmi. Stopy na ich kultúre a predovšetkým hudbe zanechalo predovšetkým niekoľkoročné turecké područie. Na Slovensko prišli vo svojich tradičných krojoch, ktoré sa od našich veľmi odlišujú. Muži mali oblečené zvláštne široké nohavice, na hlavách zvláštne čiapky. Hlavy mali prikryté aj ženy, pričom oproti našim krojom, na ich šatách bolo viac zlatých či strieborných ozdôb.
Ich piesne boli skôr clivé a ťahavé, veselých skladieb bolo menej. Z hudobných nástrojov dominovala gitara a harmonika.
Tak ako na Slovensku, aj v Grécku chodia ľudia počas Vianoc koledovať. Chodia z domu do domu, z mesta do mesta. „Majitelia domov za vinše a piesne darujú koledníkom malé loďky, v ktorých je ovocie alebo rôzne sladkosti,“ povedal pre Prieboj jeden z členov gréckeho súboru Naoussa Paros Lefteris Menegos. Spomínané loďky sú gréckym symbolom Vianoc, náš vyzdobený stromček nepoznajú. No rovnako ako my, aj oni sa obdarovávajú darčekmi. „Najsviatočnejším dňom u nás je 25. december, teda výročie narodenia Ježiša Krista. Jeme vtedy moriaka so zemiakmi a také zvláštne sladkosti, ktoré pripravujeme len na tento deň a na Nový rok. Zaujímavým sviatkom je aj 6. január. Či je zima alebo teplo, chlapci a dievčatá si z dreva vystrúhajú kríže a hádžu ich do riek. Podľa legiend im má tento úkon priniesť šťastie a krásu,“ dodáva L. Menegos
Slovenské tradície
Každý národ v Európe má svoje zvyky a kultúru. Dni kolied kresťanov Slovenska na hornej Nitre potvrdili, že aj naše tradície môžu nemalou mierou obohatiť spojenú Európu.
Marián KUCMAN
Snímky: autor
Text k foto1: Členovia súbory Hájiček z Prahy dokázali, že vedia nielen dobre hrať na hudobných nástrojoch, ale aj spievať české a moravské koledy.
Text k snímke: Grécky súbor Nauossa Paros pútal pozornosť pri vystúpení v Piaristickom kostole v Prievidzi spevom aj zaujímavými krojmi.
Text k snímke. Zahraničných hostí privítali v Chrenovci-Brusne „pod šiškou“. Napriek neskorej večernej hodine a mrazivému počasiu si Gréci zatancovali a zaspievali.
