V doterajšej histórii len máloktorá slovenská reprezentantka vo veku Zuzky Žirkovej, odchovankyne prievidzského basketbalu, sa môže pochváliť takou bilanciou ako ona, a tak sme náš rozhovor nemohli začať inak ako prehľadom jej doterajšieho športového účinkovania.
- S basketbalom som začínala v 5. ročníku športovej triedy v III. ZŠ Sama Chalupku a v rokoch 1994 - 1996 som obliekala dres prievidzského Palimpexu. To znamená, že už ako 14-ročná som hrala v 1. lige. Potom som dva roky pôsobila v BK DM Košice a následne dve sezóny od 1998 do 2002 v majstrovskom SCP Ružomberok, s ktorým som získala dva slovenské tituly. Z Liptova viedla moja cesta na dva roky do maďarského Šoproňa, s ktorým sme raz získali druhé miesto a raz sme si vybojovali primát! V tomto súťažnom ročníku som hráčkou Gambrinusu Brno.
Ako sa vám darí v tomto klube a ktoré zahraničné hráčky ešte pôsobia v moravskej metropole?
- Tu sme jasne na čele tabuľky pred USK Praha, ktorú sme na jej palubovke zdolali o 35 bodov. Mojimi spoluhráčkami sú ešte Schakirová z Ruska a Martina Godályová, ktorá tiež hrávala za Ružomberok.
Takže Gambrinus má dominantné postavenie v česko-moravskej lige. Nie je to ako slovenský Ružomberok? - Áno, dá sa to tak povedať a myslím si, že túto súťaž suverénne vyhráme.
Mimochodom, nie je vám ľúto za Liptovom?
- Je a veľmi, veď tam mám aj priateľa. Lenže kvôli manažérovi pánovi Smolekovi, ktorý mi dlhuje nie zanedbateľnú čiastku peňazí, sa tam nevrátim...
Zuzka, teraz vás poprosíme o prierez reprezentačných štartov, respektíve vrcholných podujatí, na ktorých ste štartovali. Koľko ich bolo a s akým umiestnením?
- Už v roku 1996, ako šestnásťročná, som hrala so slovenským znakom na juniorskych majstrovstvách Európy, ktoré sa uskutočnili u nás a skončili sme na druhom mieste. Potom o rok na rovnakom šampionáte v Brazílii sme boli bronzové a na ďalšom juniorskom šampionáte v Turecku sme opäť získali striebro! V roku 1999 som už prešla do ženskej reprezentácie a hneď som dostala príležitosť štartovať na majstrovstvách sveta v Nemecku, kde sme skončili na ôsmej priečke. V tom istom roku na európskom šampionáte v Poľsku nám patrilo štvrté miesto. Osobitnú kapitolu v mojej športovej kariére tvoria Olympijské hry v Sydney 2000, kde sme v silnej konkurencii skončili siedme. A pochopiteľne nemôžem obísť ani klubovú súťaž európsku Ligu majstrov, v ktorej sme si v Ružomberku vybojovali dva razy primát!
Slovenskej reprezentácii sa darí aj v kvalifikácii na majstrovstvá Európy, ktoré sa uskutočnia v septembri 2003 v Athénach. Akým podielom ste k tomu prispeli vy?
- Domnievam sa, že sa mi darilo, dokonca v jednom stretnutí som zaznamenala až 24 bodov. Bude dôležité, aby nám išla hra aj v Grécku, lebo prvé tri družstvá si vybojujú priamo účasť na budúcu olympiádu! Našimi veľkými súperkami o postup budú najmä Francúzsky, Španielky, Poľky, ale aj výborne Češky.
Zuzka, máte "iba" 175 centimetrov, nie je to pre basketbal málo?
- Určite by som na nejaké centimetre ešte pristala, ale s tým sa už nedá nič robiť, a tak túto nevýhodu sa snažím kompenzovať rýchlosťou, technikou a dobrou streľbou. Napokon, hrávam na poste rozhohrávačky alebo krídla, kde sa môžu uplatniť aj nižšie basketbalistky.
Iste nás bude ešte zaujímať, ako ste sa k basketbalu vlastne dostali, keďže ste výškou na seba zvlášť neupozorňovali?
- Moji rodičia ma odmalička viedli k športu, otec so mnou dokonca hrával futbal, skúšala som to aj so stolným tenisom a až na poslednú chviľu som sa prihlásila na basketbal. Myslím si, že som urobila dobre, táto hra mi úplne vyhovuje, som rada, že som sa rozhodla práve pre basketbal!
Svedčia o tom aj vaše osobné úspechy. Mám na mysli veľmi pekné umiestnenia v ankete o najlepšiu basketbalistku na Slovensku, kde ste už tretí raz skončili na druhom mieste. Nemrzí vás to, že ste stále len korunnou princeznou? Veď teraz ste za Alenou Kováčovou, hráčkou Ružomberka, "zaostali" len o 15 bodov, ale pred Ivetou Bielikovou ste získali náskok až 91 bodov!
- Terajšie druhé miesto si viem vysvetliť tým, že Alena bola predsa len viac "na očiach" slovenským novinárom a treba dodať, že hrala veľmi dobre. Pred dvomi rokmi bola prvá Anka Kotočová, ktorá sa lúčila s reprezentáciou, aj to bolo v poriadku, zaslúžila si túto poctu. Budem úprimná, najviac som prvenstvo v tejto ankete očakávala vlani, lebo aj podľa všobecných vyjadrení sa mi darilo lepšie ako Alene, čo napokon môže potvrdiť aj ona sama... Ale nič sa nestalo, život ide ďalej, veď ankety sú len vecou názoru, nič viac a nič menej.
Zuzka, ešte otázka v súvislosti s prievidzským ženským basketbalom. Po odhlásení senioriek z 1. ligy akoby zanikol, ešteže sa mládežníckym družstvám darí. Nie je vám to ľúto? - Samozrejme, že je, ale bohužiaľ ja na tom nič nezmením. Všetko je to otázka peňazí a tých momentálne v Prievidzi asi niet...
Celkom na záver - aké prianie máte do nového roka?
Najdôležitejšie zo všetkého je zdravie! Ak ho človek má, potom si môže plánovať aj ďalšie ciele.
Texty pod snímky.
BASKETBALISTKA
Rozohrávačka Z. Žirková v typickej útočnej akcii. Snímka: archív
DIGITÁL, č. 17
V čase návštev si Zuzka doma rada prečíta aj náš Prieboj.
