S vierou, že uplynulé Vianoce boli bohaté a štedré nielen pre našich najmenších, ktorí si pod rozžiarenými stromčekni nachádzali množstvo vytúžených darčekov, ale i pre tých, čo bažili po vľúdnom slove, úprimnom pohľade a vrúcnom stisku horúcej dlane, sme pred niekoľkými dňami opäť vymenili kalendár. Nuž a hoci na jeho prvom liste sme zatiaľ zaškrtli len zopár dní, rozprávka uplynulých Vianoc v nás stále doznieva. Rozprávka Vianoc skutočných i tá, ktorú prostredníctvom veľkého detského galaprogramu pripravila pre obyvateľov Prievidze umelecká a reklamná agentúra Amade POP z Bratislavy pod režisérskou taktovkou Petra Hečku. Známeho slovenského interpreta, ktorý v speváckom duete spoločne so svojou mladšou sestrou Júliou patril k špičke populárnej hudby osemdesiatych rokov. Hity speváckej súrodeneckej dvojice Hečkovcov Taliansky muzikál, Maturitné tablo či Spútaná láskou nechýbali vari na žiadnej diskotéke či akcii, ktorej súčasťou bol tanec a dobrá zábava. Po nežnej revolúcii sa z pódií načas vytratili. Nie však úplne, venovali sa totiž, hlavne Peter, okrem hudbe aj iným projektom. O tom, akým smerom sa vyvíjali aktivity oboch spevákov, sme sa pozhovárali s nestarnúcim Petrom Hečkom.
* Po páde železnej opony sa mnohým verejne známym ľuďom doslova prevrátili hodnoty. Ako ste toto obdobie vnímali vy so sestrou?
- Komplikovane. Nebolo to ľahké a jednoduché obdobie. Bezprostredne po revolúcii sme spoločne s Júliou nadobudli pocit, že slovenská populárna hudba bude postupne vytláčaná do úzadia zahraničnou produkciou. V skutočnosti bol pravdou opak. Tí interpreti, ktorí hneď po revolúcii, "nezutekali" zo scény ale tvrdo pracovali na tom, aby sa na scéne udržali, si svoje miesto aj obhájili. Typickým príkladom je Karel Gott či Helena Vondráčková, ale aj mnohí ďalší. Mali vynikajúci menežment, vďaka ktorému vydávali svoje pôvodné staršie veci vo vynovených verziách, dodávali ich do novovznikajúcich rádií a aj preto sa na pomyselnej hladine skvelo udržali. Po revolúcii sa rozpadol pôvodný trh a zmenili sa nielen odberateľské subjekty, ale celá ekonomika. Niekedy mám pocit, že na určitý čas sa odmlčali všetci, s výnimkou tých, čo zo scény nikdy neodišli.
* Mnohí umelci z predrevolučnej éry sa však dnes na pódiá vracajú. Vieme o vás, že i vy pomýšľate na návrat...
- Možno si budem trošku protirečiť, ale ani my sme zo scény celkom neodišli. Okrem toho, že sme prestali koncertovať, sme pre našich fanúšikov ešte v roku 1994 vydali to najlepšie z nášho repertoáru v podobe hitov The best of. Týmto albumom sme sa vlastne vrátili do éry svojej najväčšej slávy a ponúkli sme i našim fanúšikom možnosť vychutnať si ju práve prostredníctvom tohto nosiča. Čo sa týka našich aktivít mimo koncertných pódií, vydali sme sa každý svojím smerom. Júlia sa vydala a spoločne s manželom žijú v krásnom dome s veľkou záhradou v českej metropole Prahe. Myslím, že je šťastná a spokojná, pretože sa môže venovať aj svojej ďalšej veľkej záľube - maľovaniu. Ja som sa po menších zdravotných problémoch pustil do realizácie projektu pre deti. Autorsky i režijne už šesť rokov po sebe pripravujem spoločne s kolegami z agentúry Amade POP veľký detský galaprogram, ktorý sa koná dvakrát v roku. V lete je to program Najkrajší dar je pieseň a v zime, v období adventu program Rozprávka Vianoc. * Čo vás motivovalo pustiť sa do prípravy a realizácie spomínaných projektov?
- Okrem nepríjemných zdravotných ťažkostí s mojím "pracovným nástrojom" - hlasivkami, to bol zrejme len obyčajný ľudský cit. Ten mi našepkával, že na Slovensku je množstvo podujatí, len málo z nich je v takom rozsahu, ako naše galaprogramy, adresovaných detskému divákovi. Filozofiou podujatí, ktoré pripravujeme dvakrát v roku, je ponúknuť deťom, ale napokon aj ich rodičom, bohatý program s množstvom populárnych osobností, v ktorom však dostanú možnosť prezentovať sa aj interpreti z toho regiónu či mesta, v ktorom sa galaprogram práve realizuje. Program v oboch svojich častiach pripravujeme po všetkých stránkach na skutočne vysokej profesionálnej úrovni a snáď nebudú moje slová vyznievať neskromne keď poviem, že doposiaľ sa nám v každom meste, kde galaprogramy bežali, podarilo zaplniť športové haly do posledného miestečka. Výnimkou nebola ani Prievidza, mesto, v ktorom sa pred niekoľkými dňami konala Rozprávka Vianoc 2002 a kde si deti okrem krásnych cien odniesli množstvo zážitkov na také hviezdy slovenského i českého šoubiznisu akými sú Ibrahim Maiga, Sonja, Michal David, skupiny Tublatanka a Babylon, ale i moderátorská dvojica Majster "N" s Petrou Jurinovou a mnohí ďalší. V programe účinkovala aj Júlia, ktorá zaspievala dve piesne z pripravovaného albumu a okrem toho bola vďaka svojmu vysokému estetickému cíteniu i autorkou prekrásnej scény, znázorňujúcej rozprávkové mestečko. * A čo vaše spoločné hudobné projekty? Dočkajú sa fanúšikovia opätovného návratu súrodencov Hečkovcov?
- Neviem, či pripravíme koncertnú šnúru. Je to totiž finančne náročný projekt, ktorý musí byť pripravený skutočne na vysokej úrovni. Chystáme však na vydanie dva nové albumy. Hneď po novom roku by sa mal dostať na pulty predajní Júliin samostatný CD-nosič, na ktorom sú vianočné piesne svetových skladateľov. Azda najväčšou lahôdkou je skladba Avemaria od Charlesa Gounoda. CD-nosič nesie krásny titul Vianočné diamanty. Dve skladby z neho Júlia premiérovo odspievala na galaprograme Rozprávka Vianoc. Nuž a druhým projektom bude náš spoločný CD-nosič, na ktorom okrem našich známych spoločných piesní nebude chýbať ani môj veľký hit Prvý syn, ktorý som venoval môjmu jedinému synovi Michalovi v období, keď sa narodil.
* Pred niekoľkými dňami sme prekročili prah nového roka. Ešte snáď nie je neskoro na predsavzatia a želania. Aké sú tie vaše?
- Som človek, žijúci obyčajným spôsobom života. Ctím si svoju rodinu, svoju manželku, dnes už dospelého dvadsaťštyriročného syna Michala a psa Ramona, ktorý vnútorne nesmierne obohacuje môj život. Vďaka svojim rodičom si ctím aj vianočné či novoročné zvyky. Patria k nim samozrejme aj želania či predsavzatia. Všetkým ľuďom dobrej vôle želám veľa zdravia, lásky a trošku peňazí, ktoré nám umožňujú slušný život. Prial by som si, aby sme sa v základných ľudských vzťahoch nenechali príliš zväzovať materiálnymi hodnotami, ale aby sme, práve naopak, nikdy nezabúdali na to, že pojmy ako láska, priateľstvo, tolerancia či charakter nie sú frázami, ale skutočnými hodnotami a tým najdôležitejším, čo vo svojom živote máme. Za rozhovor podakovala Ivona VOJTÁŠOVÁ Snímka: autorka
