Z pohľadu nášho okresného športu bola potešiteľná skutočnosť, že zo šiestich hráčov, ktorým sa podarilo naň kvalifikovať, boli traja (!) biliardisti Kanianky – Roman Čertík, Eugen Sľuka a Roman Havier. V hre číslo 8 (najhranejšia forma biliardu, kde jeden súper musí schovať celé, druhý polovičné a víťaz hru zakončí schovaním čiernej gule) sa medzi najlepšiu štvoricu kvalifikovali všetci traja. V hre č. 14/1 ( za každú schovanú guľu sa počíta jeden bod, hrá sa do určitého počtu bodov) sa predstavil Čertík so Sľukom a táto dvojica nechýbala ani vo finálovej štvorke hry č. 9 (gule sa schovávajú podľa ich čísiel, od 1 po 9). Keďže i porazení semifinalisti mali istú bronzovú medailu, bolo už pred duelmi finálového dňa jasné, že Kaniančania získajú sedem kovov. Po poslednom súboji šampionátu znelaoa medailová bilancia hráčov z nášho okresu nasledovne – jedno zlato, tri striebra a tri bronzové medaily. Ich zisk nám priblížil Roman Čertík, hráč a predseda biliardového klubu Kanianka: „Ako prvé sa hrali semifinálové zápasy v hre č. 14/1. V prvom som nastúpil proti klubovému spoluhráčovi Sľukovi, pre ktorého bola táto hra kedysi parádnou disciplínou. Veď v roku 2000 v nej obsadil na majstrovstvách Slovenska druhú priečku. V samotnom zápase však prekvapujúco a pomerne hladko prehral. V druhom semifinále rovnako jasne vyhral Daubner (Mistano Trnava) nad Klobučníkom (Lavos Bratislava). V boji o zlato sa mi vôbec nedarilo a tak som bol bez šancí proti výborne hrajúcemu Daubnerovi. Hneď potom nasledovali semifinálové zápasy v hre č. 8 a opäť mi žreb priradil Sľuku. V repríze semifinále z roku 2001 bol i tentoraz úspešnejší môj súper. Už v úvode po čistých hrách viedol 2:0 a náskok sa mu podarilo udržať až do konca, keď som robil chyby najmä v koncovke, pri posledných guliach. V druhom semifinále Klobučník bez väčších problémov zdolal Haviera. Finálový zápas opäť začal Sľuka čistou hrou, no postupne prechádzala iniciatíva na stranu súpera, ktorý nakoniec dotiahol tento duel do úspešného konca. V hre č. 9 sa hralo iba jediné semifinále, keďže Polách (Bajkal Kolárovo) sa nedostavil a Sľuka mal tak ľahkú cestu do finále. V semifinále s Ratkovičom (Bajkal Kolárovo) sme obaja začali nervózne, no po zlepšenej hre v druhej polovici zápasu som nakoniec zvíťazil. A tak som sa so Sľukom stretol do tretice v dueli, v ktorom sme okrem zlatého kovu súperili aj o titul najúspešnejšieho hráča šampionátu. Bol to zápas hodný vyvrcholenia majstrovstiev, plný zvratov. Viedol som už 4:0, no Sľukovi sa podarilo vyrovnať na 4:4. Za stavu 8:8 ukázal pevnejšie nervy a najtesnejším rozdielom ma zdolal.“
Zo siedmich kovov ste však získali iba jeden najcennejší. Neboli vaše očakávania pri účasti troch hráčov Kanianky pred majstrovstvami Slovenska predsa len trochu väčšie?
V hrách č. 8 a 14/1 boli Klobučník s Daubnerom miernymi favoritmi a v jednotlivých zápasoch to aj na našu smolu potvrdili. Samozrejme, v kútiku duše som dúfal vo viac, no i to, čo sme dosiahli je vynikajúce. Veď v doterajšej sedemročnej histórii klubu, ak rátam aj pôsobenie v Prievidzi, sme pred týmto šampionátom získali iba štyri medaily z majstrovstiev Slovenska. Za zmienku stojí aj fakt, že napríklad z družstva víťaza extraligy Komárna sa nepodarilo na šampionát kvalifikovať ani jednému hráčovi. Keď k týmto siedmim medailám pripočítam titul vicemajstrov Slovenska v extralige družstiev, môžem iba zopakovať už vyslovené slová, že skončená sezóna je suverénne našou najúspešnejšou!“ Branislav BUCÁK
Text k foto: Roman Čertík (vľavo) sa s Eugenom Sľukom stretol vo všetkých troch hrách, no iba raz vo finále. V ňom bol úspešnejší Sľuka, čo prezrádza i jeho radostný výraz tváre po odovzdaní trofejí. Snímka: archív: RČ
