Robím tak i ja, keď si beriem pod drobnohľad život v osade Gápel.
Snahy predať kultúrny dom sa zrodili ešte dávno v totalite.
Nestalo sa tak vďaka nerozhodnosti vtedajšieho národného výboru,
vrátane občanov osady a odboru školstva ONV v Prievidzi. V
súčasnosti má kultúrny dom nového majiteľa. Ten začal s úpravou,
ako to všetko dopadne, uvidíme. Zatiaľ je vybudovaná vodovodnáý
prípojka a vnútorné sociálne zariadenie. Jedno však je isté.
Kultúrny dom nedopadne tak ako mnohé historické budovy s
osobitnou architektúrou bývalého sklárskeho komplexu, alebo so
s tzv. panským domom, ktorý je v troskách, či barakom č. 11,
ktorý padá a nepôsobí dobre v tesnej blízkosti novopostavenej
kaplnky.
Neviem či to majú na svedomí voľby, či vyostrovanie medziľudských
vzťahov, no vlani po prvý krát zostal cintorín v osade
nepokosený a neupravený. Dom smútku, v ktorom je aj svätostánok,
bol obrastený obrovskými rastlinami, ktoré na prvý pohľad budili
prinajmenšom hrôzu. Nedalo mi to, aj keď nie som z tých, čo sa za
každým krokom prežehnávajú a dvakrát som okolie upravil.
Už nie raz som poukazoval na zásobovanie našej osady. Ťahať tažku
s nákupom z Valaskej Belej, prestupovať na zastávke na Klinie je
pre nás starších, najmä v zime, nebezpečné. Privítali sme preto
predaj mäsových výrobkov a chleba pojazdnou predajňou.
Živnostníkom, ktorí sa na to podujali treba poďakovať a aj obecný
úrad by ich mal podporovať. Žiaľ, neuspel som pri vybavovaní
žiadosti obyvateľov Gápla, aby aspoň raz do týždňa, v stredu,
chodil do osady autobus ráno okolo ôsmej, aby sme sa dostali do
Valaskej Belej, či to už k lekárovi, alebo na nákupy.
Autobusová zastávka v osade je stále ako otrhaný bezdomovec.
Chátra a často je zdrojom kritiky i náhodných návštevníkov. Aj
minule, prišli do osady turisti zo Zlína, ktorí mali výborné
znalosti o sklárskej histórii osady. Chceli si kúpiť pohľadnicu
so sklárňou. Nemali kde a ani čo, veď taká pohľadnica ani
neexistuje.
Aby bola mozaika života v osade Gápel kompletná musím spomenúť
separovaný zber odpadu. Začal aj u nás, dostali sme farebné
vrecia a separovali. Odpad odviezli dvakrát, potom skončili i
vrecia nám vzali. Nemôžem nespomenúť chalupárov, pretože s nimi
prežívame každý víkend, oživujú našu osadu.
Zvolili sme si novú samosprávu. Bolo by žiadúce, keby nám
starosta a poslanci aspoň dvakrát do roka venovali pozornosť a
pomohli nám riešiť, aj keď drobné, ale problémy. Určite by bol
potom život v osade, v lone krásnej prírody, prijateľnejší.
Karol Švanda
