Keď ste si prečítali prvé tohtoročné číslo Prieboja, vašej pozornosti istotne neunikla informácia o pripravovanej súťaži Moje mesto, ktorú realizuje Kultúrne a spoločenské stredisko mesta spoločne s našou redakciou. Súťaž pozostáva z desiatich kôl, vyvrcholí v apríli t.r. V spomínanom Prieboji si mohli záujemcovia o súťažné zápolenie vystrihnúť hraciu kartu, na ktorú budú postupne naliepať jednotlivé kupóny a označovať správnu odpoveď. Tí, ktorí si hraciu kartu nestihli zabezpečiť, si ju určite v niektorom z ďalších čísel opäť nájdu. Aj keď kartu zatiaľ nemajú, nemali by zabudnúť odložiť si doleuvedený súťažný kupón. Dnes teda uvádzame prvý súťažný text spoločne s prvým kupónom. Ten po vystrihnutí nalepte na prvé súťažné pole, označte krížikom správnu odpoveď a čakajte na ďalšiu otázku. Organizátori súťaže vám prajú veľa šťastia.
Prievidza leží v strede Hornonitrianskej kotliny. Názov tohto územia je daný jeho polohou. Leží na hornom toku rieky Nitry medzi pohoriami Vtáčnik, Žiar, Strážovské vrchy, Tríbeč a Malá Fatra. Hornonitrianska kotlina je celkom zloženým z Prievidzskej, Oslianskej, Rudnianskej a Handlovskej kotliny. Najvyšším bodom je Kľak (1351 m), najnižšie položený bod leží v mieste, kde sa spájajú rieky Nitra s Nitricou (181 m). Hlavným dôvodom pre osídlenie dnešnej Prievidze sa stala jej výhodná geografická poloha už v najstaršom období ľudských dejín. Doklady o najstaršom osídlení Prievidze pochádzajú z mladšieho obdobia moustérienskej kultúry (viac ako 40 tis. rokov pred n. l.). Na Mariánskom vŕšku nám zanechali neandertálski lovci svoje kamenné nástroje: driapadlá, nože, čepele, otĺkače. Ani v ďalšom období neostala táto lokalita neobývaná, čoho dôkazom sú hrobové nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, barbarské sídlisko z doby rímskej, slovanské pohrebisko z doby veľkomoravskej a sídlisko z 10. - 12. storočia. Najstaršia časť mesta vyrástla Pod skalkou, ako podhradie staroslovanského hradiska na Mariánskom vŕšku v blízkosti starého kostola, v stredoveku dobre opevneného. Mesto sa rozvíjalo západným smerom po pravej strane Handlovky, jadrom bola Dlhá ulica - starodávny typ ulicovky, charakteristický pre slovanské osídlenie. V 14. stor. vzniklo štovrhranné námestie a farský kostol. Vďaka tomu, že mesto ležalo na križovatke dvoch veľkých obchodných ciest, stalo sa centom obchodu a remesiel celého horného Ponitria. Najstaršie písané dejiny mesta Prievidza sú doložené v metačnej listine benediktínov zo Zobora z roku 1113, v ktorej sa pri súpise majetku uvádza ako posledný bod práve Prievidza (Preuigan). Písomné pramene nasledujúceho storočia prinášajú doklady o prievidzskom hrade. Panovník Ladislav IV. daroval castrum Preuge, ktorý sa nachádzal v blízkosti Mariánskeho vŕšku Adorjanovi za vojenské zásluhy (r. 1276). Z ďalších správ o hrade z r. 1289 sa dozvedáme, že správcom hradu bol Peter z rodu Hunt - Poznanovcov. Spolu so svojimi bratmi sa spreneveril poslaniu správcu a pustošil nielen hornú Nitru, ale aj iné oblasti stredného Slovenska. Aj keď v ďalšom období chýbajú doklady o pôsobení prievidzského hradu, lokalita s výrazným osídlením v blízkosti prastarej obchodnej cesty sa uchádzala o získanie takých práv, ktoré mali umožniť rozmach remesiel a obchodovania.
Otázka č. 1:
V akej listine sú doložené najstaršie písané dejiny mesta Prievidza?
A. v metačnej listine benediktínov zo Zobora z roku 1113
B. v rodinnej kronike Petra z rodu Hunt - Poznanovcov z roku 1276
C. v listine Matúša Čáka - pána Váhu a Tatier kráľovi Karolovi Robertovi z roku 1321
