Za najdôležitejší prameň k dejinám Prievidze v stredoveku možno pokladať listinu uhorskej kráľovnej Márie z rodu Anjou (čítaj Anžú), ktorá udelila Prievidzi quinta Februarii, anno Domini M.CCC.LXXXIII (päť dní pred februárom 1383) výsady slobodného kráľovského mesta, čo bolo zárukou nielen slobôd, ale aj väčších hospodárskych možností.
Jednotlivé konkrétne ustanovenia možno rozdeliť na:
- právo administratívne (vyňatie spod právomoci zemepánskej nekráľovskej justície, slobodná vôľa richtára, zrušenie dedičného richtárstva, zákaz magnátom kráľovstva akýmkoľvek spôsobom poškodzovať mesto, slobodná voľba farára)
- hospodárske (pozemkové vlastníctvo mesta týkajúce sa Moštenice, Veľkej a Malej Lehôtky, slobodná činnosť v rámci remeselnej výroby, míľové právo chrániace obchodnú činnosť, slobodné užívanie lesov a pasienkov na kráľovskej pôde, získavanie dreva z nich ako stavebného materiálu).
Udelenie kráľovských privilégií kráľovnou Máriou a ich následná úprava ďalšími panovníkmi priaznivo vplývala na rozvoj výroby a zároveň vytvárala základy mesta Prievidza. Prosperita mesta, jeho míľové právo, ktoré umožňovalo v obvode jednej míle od jeho katastra a katastra jeho troch poddanských dedín Malá a Veľká Lehôtka a Moštenica vykonávať remeslo, predávať chlieb a mäso, stavať mlyny a loviť ryby a ďalšie, boli nepísaným pozvaním remeselníkov do mesta. Majstri remeselníci vytvárali postupne združenia, tzv. cechy.
Rozvoj remesiel, súkenníctva, krajčírstva, klobúčnictva, čižmárstva, kožušníctva, murárstva, ševcovstva, gombikárstva, kováčstva, mäsiarstva a iných, tiež udelenie ďalších kráľovských regálií, podmienili budovanie samostatného mestského celku s vlastnou samosprávou, jeho ďalšiu výstavbu a rozširovanie. Zveľaďovanie mestských majetkov ich správcami, curatorés, zabezpečovalo zvyšovanie príjmov mestskej pokladnice, ktorá napomáhala poskytovaniu služieb svojim obyvateľom.
V rokoch 1390 - 1396 na podnet rodiny Jelšavskovcov prichádzajú do Prievidze členovia kontemplatívneho rádu karmelitánov, ktorí mimo vnútorného mesta začínajú budovať svoj vlastný kláštor. Šírenie myšlienok reformácie neobišlo ani Prievidzu a za podpory Turzovcov sa vytvára evanjelický seniorát v Bojniciach, do ktorého je včlenená aj prievidzská cirkev. V tomto období v Prievidzi pôsobilo 16 luteránskych farárov, 22 kaplánov a 56 učiteľov. V r. 1560 Mestská rada založila evanjelickú školu, ktorá nadviazala na tradície stredovekého školstva, farskej základnej školy a triviálnej kláštornej školy karmelitánov. Zriadením prvých školských zariadení farská škola, kláštorná škola karmelitánov, neskôr evanjelická škola a piaristické gymnázium vytvorili predpoklady pre zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľov mesta a jeho blízkeho okolia.
Otázka č. 2:
Kedy a kým boli mestu Prievidza udelené výsady slobodného kráľovského mesta?
A. 25. januára 1383 uhorskou kráľovnou Máriou z rodu Anjou
B. päť dní pred februárom 1383 kráľovnou Máriou Teréziou
C. päť dní pred februárom 1383 uhorskou kráľovnou Máriou z rodu Anjou
+ kupón č. 2
