Zápas o spoločenské a politické pomery, ktorý vyvrcholil v revolučných rokoch 1848-49 sa niesol v Uhorsku pod demokratickými heslami slobody, rovnosti a bratstva.
Bokom od tohto víru neostala ani Prievidza. Pod vplyvom správ o zrušení poddanstva sa konalo 2. apríla 1848 pred budovou gymnázia zhromaždenie občanov, na ktorom prievidzský notár Juraj Ďuriak v slovenskom jazyku vysvetľoval význam marcových zákonov, ktoré vyhlasovali rovnosť občanov pred zákonom a ovplyvňovali aj vzťah k zemepanstvu. Vytvorila sa 250-členná jednotka národnej gardy, ktorá sa v septembri 1848 zúčastnila v bojoch na Myjave, končiacich porážkou povstaleckých vojsk. 11. apríla 1848 sa konalo zhromaždenie pred mestským domom, na ktorom boli riešené národnostné otázky, čo úrady sledovali so znepokojením. 10. mája 1848 sa v Prievidzi cstou na národné zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši zastavil národný buditeľ Jozef Miloslav Hurban.
1. decembra 1848 sa uskutočnilo zhromaždenie 17-tich richtárov bojnického panstva, ktorí protestovali proti svojvôli vrchnosti v zámku. Cez Prievidzu v tomto období prechádzali skupiny košútovských vojsk a cisárske vojenské oddiely. Dobrovoľnícke jednotky pod vedením Bedřicha Bloudka sa usadili v budove piaristického gymnázia už začiatkom roku 1849. Zanietenie bojovať za národné slobody sa však mohutnejšie neprejavilo a obyvateľstvo mesta stálo viac na strane košútovských vojsk. V apríli odišli z Prievidze cisárske vojská a vystriedali ich príslušníci maďarskej armády. V meste sa zriadil slúžnovský úrad a v rokoch 1850 - 1854 aj okresný úrad.
V druhej polovici 19. storočia sa Prievidza stala strediskom obchodu s múkou a obilím a tiež strediskom predaja dobytka. V priemysle pretrvávala malovýroba, v Necpaloch sa v tehelni vyrábali aj dlaždice a škridla, na rieke Nitre pracovali mlyny, v meste bola založená prvá prievidzská pálenica, ktorá spracovávala ovocie a prírodné suroviny, neskôr premenovaná na Carpathiu.
V roku 1871 Prievidza stratila charakter slobodného mesta a stala sa veľkou obcou. Samosprávnym orgánom bolo 24 volených členov, 24 virilistov, ktorí boli určovaní podľa majetku a výšky daní. Na čele magistrátu stál mešťanosta, 4 senátori, notár, fiškál, hospodár, obecný tútor, mestský gazda a lekár.
Koncom roka 1871 bola z iniciatívy Andreja Truchlého Sytnianskeho založená Prvá prievidzská sporiteľňa, ktorej riaditeľom sa stal Ignác Kiss. V roku 1875 sa v Prievidzi otvorila tkáčska škola, ktorá prispela k oživeniu prievidzského súkenníctva a po vyhlásení slobody živností (1876) vznikol Spolok súkennícky (1884), ktorého úlohou bolo zachovávať súkennícke remeslo. V roku 1888 bola v meste zriadená dievčenská ľudová škola, ustanovil sa horský komposesorát, v roku 1889 bola zriadená prvá materská škola, ktorú navštevovalo viac ako 100 detí. V apríli 1896 bola otvorená železničná trať z Veľkých Bielic do Prievidze a pokračovala ďalšou výstavbou vlakových tratí z Prievidze do Nitrianskeho Pravna a Handlovej.
Otázka č. 5:
Ktorý z významných slovenských buditeľov navštívil 10. mája 1848 Prievidzu cestou na zhromaždenie v Liptovskom Mikuláši?
A. Jozef Miloslav Hurban
B. Ľudovít Štúr
C. Ján Kalinčiak
