Súťaž o histórii i súčasnosti okresného mesta, venovaná dvom významným jubileám Prievidze, pokračuje dnes už šiestou časťou. Pripomíname, že úlohou súťažiacich je zaopatriť si hraciu kartu (uverejnili sme ju už dvakrát, v Prieboji č. 1 a 5) a na hracie pole postupne naliepať súťažné kupóny, zakrúžkovaním označiť správnu odpoveď a hraciu kartu nalepenú na korešpondenčnom lístku či pohľadnici doručiť prípadne doniesť do redakcie. Ak súťažiacemu bude chýbať niektorý kupón, bude mať možnosť nahradiť ho žolíkom, ktorý bude uverejnený spoločne s posledným, desiatym súťažným textom. Súťaž vyvrcholí v apríli t.r. a súťažiť sa skutočne oplatí. Veď sa hrá o také atraktívne ceny, akými sú: chladnička s mrazničkou, farebný televízor, mobilný telefón, rádiomagnetofón s CD prehrávačom, kávovar a ďalšie. Po stručnej rekapitulácii pravidiel hry sa však poďme venovať ďalšiemu súťažnému textu.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia pracovalo na pôde mesta viac ako 30 spolkov, z ktorých najaktívnejšími boli telovýchovné spolky Orol a Sokol. Úsilie o kultúrne povznesenie v meste dokumentuje aj 15 knižníc. 22. februára 1920 pod vplyvom robotníkov z Nitrianskeho Pravna a Handlovej obnovila svoju činnosť miestna Sociálnodemokratická strana, vo voľbách však zvíťazila strana ľudová, ktorej odovzdala hlasy viac ako polovica voličov. V auguste 1920 sa uskutočnilo okresné verejné zhromaždenie Sociálnodemokratickej strany, na ktorom odzneli aj idey socializmu. V tom istom roku sa z bojnického panstva vyčlenilo 12 hektárov pôdy na rozšírenie ovocinárskej škôlky. 7. novembra 1920 bol ustanovený odbor Slovenskej Matice ako osvetový zbor pre Prievidzu, Oslany a Žabokreky. V roku 1921 sa uskutočnilo sčítanie ľudu v Prievidzi, registrovaných bolo 540 domov s 839 bytmi. V roku 1923 sa na území mesta začalo s výstavbou kanalizácie, pričom časť tohto zariadenia bola odovzdaná do užívania až v roku 1932 a výstavba bola ukončená v roku 1934.
V rokoch 1923 - 1938 vzniklo na území mesta množstvo nových prevádzok a závodov kameňolomu pod Banskou, začala sa modernizácia Carpathie, založilo sa krajčírske družstvo v Prievidzi, ktoré neskôr prevzala firma Baťa, zaviedlo sa verejné osvetlenie ulíc, expozitúra nemocenskej pokladnice so sídlom v Topoľčanoch zriadila svoju pobočku v Prievidzi, vznikla Roľnícka vzájomná pokladnica (neskôr zmenila názov na okresnú sporiteľňu a pokladnicu), ktorá mala poskytovať úvery roľníkom. Pod vedením K. A. Medveckého založili nadšenci z radov inteligencie Muzeálny spolok hornej Nitry, ktorý začal vydávať časopis pre deti Na hornej Nitre. V meste sa vybudovali elektrické rozvody, otvorilo sa okresné zdravotné stredisko, školstvo v Prievidzi získalo 13-triednu budovu gymnázia, po prvýkrát sa v meste v roku 1931 premietal zvukový film a v roku 1937-38 sa postavili dve kultúrno-osvetové zariadenia: kultúrny dom a dom osvety.
V rokoch 1929 - 1933 zachvátila krajinu hospodárska kríza. Prudký pokles výroby, vzrast nezamestnanosti mali katastrofálne následky a boľavo sa zapísali do života pracujúcich Prievidze. Ťaživá hospodárska situácia na svetových trhoch ovplyvnila aj výrobu a kríza zasiahla nielen drobných remeselníkov, ale aj spoločné firmy a družstvá. Nepriaznivú situáciu obyvateľstva dokazovalo usporiadanie štyroch hladových pochodov (1932). Organizovala sa podpisová akcia roľníkov za oslobodenie od ťažkých daňových bremien, Komunistická strana (založená v Prievidzi 13. júla 1924) usporiadala hladový pochod do Prievidze. 11. decembra 1938 sa konalo v Prievidzi zhromaždenie 20 tisíc obyvateľov okresu, na ktorom prehovoril aj vtedajší predseda vlády Jozef Tiso.
Otázka č. 6:
V ktorom roku sa v Prievidzi premietal prvý zvukový film?
A. v roku 1929
B. v roku 1931
C. v roku 1933