V januári 1933 nastolila nemecká buržoázia otvorenú fašistickú diktatúru. V čase, keď sa na program dňa dostalo úplné rozbitie Československej republiky, 5. marca 1939 sa začal v Prievidzi veliteľský kurz pre 250 gardistov. V noci z 9. na 10. marca vojsko z nováckej posádky obsadilo rozhodujúce centrá - poštový úrad a železničnú stanicu. Súčasne odviezli a zaistili vedúceho predstaviteľa HSĽS a prievidzského starostu. V roku 1940 neobišli mesto útoky proti židovským obyvateľom. Najskôr bol vyhotovený súpis majetku 281 židovských rodín, potom sa konali pravidelné domové prehliadky zamerané na získanie zlata, šperkov a peňazí. Začala sa arizácia židovského majetku a zákaz zdržiavať sa Židom na verejných priestranstvách. Táto represívna politika zasiahla okrem židovských rodín aj ostatné obyvateľstvo mesta, narastala nespokojnosť. 31. marca 1942 z mesta deportovali 145 Židov do rôznych táborov na Slovensku. 5. júna nasledoval transport ďalších 267 Židov do koncentračného tábora v Novákoch. V meste sa objavujú letáky proti fašizmu, nastáva vlna zatýkania ilegálnych pracovníkov, ktorí sa stiahli a v pohorí Vtáčnik začali budovať partizánske oddiely. 11. apríla 1944 sa v budove gymnázia uskutočnilo založenie revolučného miestneho národného výboru. Pri leteckých útokoch počas druhej svetovej vojny zahynulo v meste 13 obyvateľov, 25 bolo ranených a zničených bolo 20 domov. V roku 1945 pri ústupe nacisti zničili množstvo objektov, poškodili železničné trate a mosty. Ich besnenie zastavil postup vojakov 2. ukrajinského frontu 40. armády, 51. armádneho zboru, 133. leteckej divízie, 764. streleckého pluku pod vedením A. V. Kozľjakovského. 4. apríla 1945 bola Prievidza opäť slobodná.
Skončením II. svetovej vojny sa uzavrela jedna z bolestivých etáp v dejinách ľudstva. Prievidžania od prvých slobodných dní stáli v popredí obnovy života. Uvedením železničnej trate z Prievidze do Nitry v posledných májových dňoch roku 1945, začalo sa s rozsiahlymi premenami v hospodárskom živote, ktorý prinášal nielen obnovenie pôvodných priemyselných podnikov, ale aj vznik nových hospodárskych a priemyselných komplexov v blízkom okolí. Celkové hospodárske dianie v značnej miere ovplyvňovali politickostranícke rozhodnutia a úsilie podriadeného štátneho aparátu i samosprávynch orgánov. Účinnosť znárodňovacích dekrétov po roku 1945 a najmä po februári 1948 sa prejavila vytváraním priemyselných národných podnikov a spoločných poľnohospodárskych družstiev.
Do procesu prestavby spoločnosti v meste Prievidza a v jeho okolí vstupoval však aj ďalší aspekt, bezprostredne súvisiaci s prírodnými danosťami horného Ponitria. Nesmierne rýchly rozvoj baníctva určoval základné premeny tohto mestského celku, ktoré z rozhodnutia Zboru povereníkov 4. októbra 1945 získalo štatút mesta. Hospodárske dianie v regióne podmieňovalo v Prievidzi výstavbu nových bytových jednotiek na veľkých samostatných sídliskách s vlastnou občianskou vybavenosťou obchodného, zdravotníckeho, školského, športového a kultúrneho charakteru. Z malých, len niekoľko domov pozostávajúcich uličiek sa vybudovali takmer samostatné mestské časti. Vznikli sídliskové konglomeráty: Staré sídlisko, Sídlisko mládeže, Kopanice, Kopaničky, Žabník, Zapotôčky, Nové mesto, Píly s vlastnou infraštruktúrou. Takéto premeny zaznamenali aj prímestské časti Hradec, Necpaly nad Nitrou, Malá Lehôtka a Veľká Lehôtka. V procese veľkých zmien sa v mnohých prípadoch objavili aj tienisté stránky, ba v nie jednom prípade aj úplné negatíva, súvisiace s vtedajšou politickou a spoločenskou klímou. Vývoj koncom 80-tych rokov vyvrcholil v nežnej revolúcii, ktorá priniesla prvky demokratického a slobodného života.
Prievidza má dnes charakter mesta s bohatou históriou, ktorú začala písať lovecká pospolitosť sídliaca na Mariánskom vŕšku a pokračovali v nej skupiny remeselníckych majstrov svojským fortieľom a zručnosťou svojich rúk. Mesto je dnes centrom najväčšieho územno-administratívneho celku Trenčianskeho kraja a najvýznamnejším strediskom horného Ponitria. Je sídlom mnohých úradov, podnikových riaditeľstiev, predstavenstiev firiem, ale aj strediskom bankových a finančných inštitúcií, množstva škôl vrátane škôl vysokých, sídlom kultúrno-výchovných ustanovizní, športových klubov a záujmových zoskupení.
Otázka č. 7:
Uveďte presný dátum kedy a kým bolo mesto Prievidza oslobodené?
A. 4. apríla 1945 vojskami 2. ukrajinského pluku maršála Malinovského
B. 8. apríla 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu 40. armády maršála Koneva
C. 4. apríla 1945 vojskami 2. ukrajinského frontu 40. armády, 51. armádneho zboru, 133. leteckou divíziou a 764. streleckým plukom pod vedením A. V. Kozljakovského
