Medzi najcennejšie spevníky a zborníky, ktoré vznikali koncom 18. storočia patrí aj spevník Dionýza Ignáca Kubíka (1749 - 1811). Jeho spevník Slovenské piesne je najúplnejším zachovaným spevníkom z 18. storočia. Latinské piesne vojenského a študentského charakteru zapísal do spevníka Knižočka piesní.
Jozef Karol Pertes (1781 - 1822) narodil sa v Prievidzi, študoval na piaristických školách v Prievidzi, Nemeckom (dnes Nitrianskom) Pravne. Po štúdiách pôsobil ako učiteľ na piaristických gymnáziách. Je autorom veršovaného dramatického textu pre školskú mládež Slovenský rozhovor o voľbe povolania. V Prievidzi pôsobil aj profesor piaristického gymnázia Jozef Ignác Sakáloš (1780 - 1852). Bol autorom mnohých veršovaných školských drám, medzi ktorými má osobitné miesto protifeudálna školská veršovaná hra Ponosuvání sedlácké z roku 1815. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia pôsobil v Prievidzi ako stoličný úradník slovenský spisovateľ Karol Alexander Modráni. Počas bratislavských štúdií napísal Štúrove poznámky o poézii. V rukopisoch zanechal básne, prózy i denník, v ktorom zachytil svoju činnosť v rokoch 1848 - 49.
Roky nástupu maďarskej vlády proti základným právam ostatných národov v Uhorsku dokumentujú aj osudy organizátora slovenského literárneho úsilia Andreja Truchlého Sytnianskeho. Vlastnú redakčno-edičnú činnosť začal vydaním vlastných básní Sirôtky. Publikoval početné životopisy slovenských a slovanských spisovateľov Štúra, Kalinčiaka, Palárika, Kollára, Němcovej. Významným jazykovedcom a prekladateľom bol Martin Hojič (1845 - 1912). Narodil sa v Prievidzi, základnú školu a gymnázium vychodil vo svojom rodisku. Teológiu študoval v Ostrihome. Do dialektológie prispel výskumom prievidzského nárečia, o ktorom publikoval viaceré články v Tovaryšstve. Väčšia časť jeho práce Nové náhľady o tzv. koreňoch reči sa stratila.
Doposiaľ neznámym encyklopedistom a všestranným vedcom bol Hieronym Néčei (1786 - 1849). Narodil sa v Oslanoch v okrese Prievidza. Od roku 1809 sa venoval literárnej činnosti ako básnik, prekladateľ, autor jazykových diel a učebníc, zostavovateľ slovníkov a kalendárov.
Významným fyzikom 18. storočia bol Eduard Bulla, prievidzský rodák. Jeho práca Fyzické a matematické úlohy predstavuje obraz celej vtedajšej fyziky. Náboženskú spisbu zo začiatku 20. storočia reprezentuje dielo Vavrinca Gramantíka a Štefana Drozda. Známym spisovateľom pre deti a mládež bol Jozef Stanček (Castor). Ľudové námety, motívy detstva a históriu hornonitrianskeho regiónu spracoval v knižkách pre deti a mládež: Castor rozpráva, Kráľ Matej v Bojniciach, Števko, slovenský Robinson, Biela pani Bojnického zámku a iné novielky, Z minulosti Slovákov a iné.
Významným literárnym historikom a kritikom, matičiarom a exilovým spisovateľom bol Stanislav Mečiar. Narodil sa v roku 1910 v Prievidzi. Od roku 1934 pracoval v Matici slovenskej v Martine, v rokoch 1940 - 1945 bol jej tajomníkom. Redigoval mesačník Slovensko a Slovenské pohľady. Ako literárny kritik a historik sa zaujímal o dielo J. Kráľa, Hviezdoslava, Beniaka, Rázusa a iných. V exile najväčšiu pozornosť venoval dielu Martina Kukučína, ktoré zhodnotil v dvoch zväzkoch Kukučín živý.
Medzi nemenej významných Prievidžanov 20. storočia patril historik, publicista a kňaz Mikuláš Mišík. Narodil sa 25. 11. 1907 v Prievidzi. Zaoberal sa problematikou husitského hnutia na Slovensku, osídľovaním hornej Nitry a Zvolena, ale najmä dejinami Prievidze, o ktorých po čiastkových štúdiách vydal obsiahlu publikáciu. Vydal publikácie: Husiti na Slovensku (1928), Prievidza v dobách husitských (1930) a Prievidza (1971).
Druhú polovicu 19. a začiatok 20. storočia obsiahol život známeho publicistu a kultúrno-výchovného pracovníka Antona Miššutha (1868 - 1935). Od roku 1921 pôsobil ako farár v Prievidzi. Básne publikoval v Tovaryšstve a Katolíckych novinách. V Prievidzi organizoval divadelné predstavenia a spevácke vystúpenia. Samostatne vydal zbierku básní s náboženskými a sociálnymi motívmi Z víru života. Priekopníkom slovenskej robotníckej tlače je prievidzský rodák Gustáv Švéni (1870 - 1918). V Budapešti sa v roku 1897 stal iniciátorom a redaktorom prvých slovenských robotníckych novín Nová doba a Zora. Martin Falešník (1891 - 1978) patrí medzi významných ovocinárov a šľachtiteľov. Významne sa pričinil o rozvoj ovocinárstva na hornej Nitre, kde pôsobil takmer 50 rokov. Spisovateľ Janko Alexy popri literárnej práci sa stal výraznou osobnosťou moderného slovenského maliarstva 20. storočia. Do literatúry vstúpil zbierkami krátkych poviedok, súbežne s výtvarnou tvorbou sa venoval aj próze, písal romány a beletrizované autobiografie. Život nie je majáles, Profesor Klopačka, Ovocie dozrieva a iné. Básnik Štefan Atila Brezány v tridsiatych rokoch minulého storočia pracoval na Okresnom úrade v Prievidzi a v tom istom čase vstúpil do slovenskej poézie zbierkami básní Krvavé kulisy a Dom v ceste. Po tridsaťročnej odmlke sa o slovo prihlásil zbierkami básní Moje Kysuce, Stanica slova, Čistá obloha, Rovnováha a iné.
Prozaik Matúš Kravec (1989 - 1980) študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi. Časopisecky uverejnil román o osudoch drotárskych učňov Svetom, moja, svetom, na ktorý nadviazal drotárskou prózou V rudých hmlách. Vrcholom jeho tvorby je román Grapy a psychologická próza Kuvik na plote. Básnik a prozaik Blažej Belák pracoval v Banskom výskumnom ústave v Prievidzi a od roku 1969 v Matici slovenskej v Martine. Po časopiseckých začiatkoch debutoval zbierkou básní Poľahčujúce okolnosti, po ktorej nasledovala zbierka intelektuálne ladenej poézie Postupne sa usmievam. Neskôr vydal knihu poviedok Postilión a reportáž z handlovskej bane Tvrdý sloj. Stredoškolské štúdiá v Prievidzi absolvoval Anton Baláž. V roku 1965 - 1970 študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte v Bratislave, pôsobil ako novinár. Je výrazným predstaviteľom realistickej tradície románovej tvorby. Napísal romány z histórie i zo súčasnosti: Tiene minulosti, Sen pivníc, Sklenníková Venuša, Tu musíš žiť, Chirurgický dekameron, Hijó, kone Stalinove, Tábor padlých žien, Kým žiješ, miluj, Kronika šťastných zajtrajškov a iné.
Od začiatku deväťdesiatych rokov žije v Prievidzi jeden z najvýznamnejších básnikov súčasnosti Milan Kraus. Debutoval protivojnovou a ľúbostnou lyrikou Stromoradie ticha, Vďaka a láska a Lístok za listom. Vydal zbierku Načatá pečať a knihu prírodnej a ľúbostnej lyriky Priateľstvo s chvíľou, zbierky: Spevokol, Vychádzky do pološera, Trpezlivosť kvetov, Ťažkopádne more, Zábery. Básnik, humorista a novinár Jaroslav Schut (1946 - 2000) absolvoval stredoškolské štúdiá v Prievidzi. Bol redaktorom novín Slovenská republika. Knižne debutoval básbnickou zbierkou Fialový hrom, posmrtne vyšla básnická zbierka Medzi nebom a ženou. Predstaviteľom poézie druhej polovice 20. storočia je Ondrej Čiliak. Narodil sa v roku 1951, od detstva žije v Prievidzi. Vydal desať básnických zbierok. Daniel Hevier sa narodil v r. 1955 v Bratislave, ale detstvo a mladosť prežil v Prievidzi. Napísal zbierky básní pre dospelých, knižky básní pre deti, prózu pre deti a dospelých a iné.
Otázka č. 9:
Historik, spisovateľ, publicista, narodil sa v roku 1907 v Prievidzi. Zaoberal sa problematikou husitského hnutia na Slovensku. Jeho meno je:
A. Daniel Hevier
B. Mikuláš Mišík
C. Jaroslav Schut
