Dnes, ako sme pred týždňom sľúbili, prinášame podrobnú analýzu zostupu družstva BC Prievidza do II. basketbalovej ligy. Prezidenta klubu Mariána Bursu sme sa najskôr spýtali, kde on vidí hlavné príčiny tohto veľkého neúspechu prievidzského mužského basketbalu?
Na správnej rade sme sa zhodli na tom, že naše vypadnutie možno zhrnúť do troch problémových okruhov. Tým prvým bola nie dobrá atmosféra v družstve. Starší hráči často nenašli spoločnú reč s mladšími, čo bolo na škodu veci. Druhým boľavým článkom nášho pádu bol trénersky post, najmä v tom, že jednotlivými kormidelníkmi nebol tento nedostatok včas odhalený a najmä eliminovaný! A prirodzene, bez viny nie je ani správna rada, ktorá tiež neskoro zareagovala na to, čo sa deje v hráčskom kolektíve.
Ako si vôbec vysvetľujete narušenie vzťahov v družstve?
Aj pre mňa je to veľké sklamanie, veď príprava pod vedením trénera Petra Sestrienku prebiehala podľa plánu, v priateľských stretnutiach či na jednotlivých turnajoch sme podávali dobré výkony. Lepší vstup do sezóny, v podobe domácej výhry o trinásť bodov v derby nad Handlovou sme si ani nemohli priať. Náš cieľ – skončiť do 6. miesta - sa mi po tomto zápase vôbec nezdal nadnesený, dokonca som si myslel, že sme v jeho stanovení boli až príliš skromní... Kolektív sa zrejme prvý raz „rozkolísal“ po nasledujúcej vysokej prehre doma so Žilinou, kde sme naisto počítali s víťazstvom. Nakoľko však výhry neprichádzali ani v ďalších kolách, kríza v družstve sa iba prehlbovala... A pritom sme mali v prvej časti priaznivé vyžrebovanie, doma sme mali relatívne slabších súperov, lenže my sme s nimi prehrávali. Dokonca aj vonku sme mali niektoré partie dobre rozohraté, ale body získavali naši rivali.
S odstupom času ako hodnotíte návrat Miloša Babiča?
Myslím si, že príchod tohto legionára bol určitou motiváciou pre kolektív. Miloš vedel vniesť určité pozitívum do šatne a na hraciu plochu. Burcoval, povzbudzoval spoluhráčov a každá prehra na neho vždy veľmi negatívne doľahla. Žiaľ, zdalo sa mi, že vo svojej snahe nebol dostatočne akceptovaný... Aj keď už má určite po zenite, stále je to dobrý basketbalista. Veď napríklad, hneď ako odišiel do Nitry, zaznamenal v novom tíme šestnásť bodov!
Stretávali sme sa s názorom, že Meleščenko mal prísť do mužstva skôr. Nebolo to možné?
Nie. My sme s Olegom boli v kontakte už dlhší čas a boli sme dohodnutí, lenže on mal zdravotné problémy s chrbticou a skôr to jednoducho nešlo. Dokonca ani do nadstavbovej časti nešiel ešte stopercentne v poriadku. Pripúšťam, že mohol trochu skôr prísť do kolektívu, pomôcť nejakou dobrou radou či povzbudením.Všetko sa to akosi naraz zosypalo na kolektív, prestalo sa dariť aj skúseným hráčom Štefánikovi, Morávkovi i Juskovi a ani Petrovič nebol tou očakávanou posilou. Bol to akýsi začarovaný kruh či bludisko, z ktorého sme včas nenašli správny východ...
Spomínali ste trénersky post. Okrem už naznačeného problému ste ešte mysleli aj na niečo iné?
Naši kormidelníci musia na trénerskej rade zjednotiť svoju koncepciu, zladiť herné poňatie, aby sa nestávalo, že od hráča ako kadeta chce kouč jedno, ako od juniora druhé a keď príde medzi mužov ešte niečo ďalšie. Potom z toho môže byť mladý chlapec dosť zmätený... Je samozrejme, že každý tréner má svoj spôsob vedenia tréningov, kaučovania zápasov ale v ponímaní basketbalu by mali byť jednotní!
Je sympatické, že z podielu viny nezbavujete ani členov správnej rady. Vo všeobecnosti však panuje názor, že klub nemá dostatok peňazí a to tiež ovplyvnilo mnohé...
Ani by som nepovedal. Hráči dostali svoje peniaze vždy načas a čo sa týka nákupu drahých hráčov, zastávame názor, že sa treba predovšetkým spoliehať na vlastných hráčov! Veď hráčsku základňu máme skutočne veľmi bohatú, prakticky v každom mládežníckom kolektíve máme niekoľko reprezentantov!
Aké sú teda klubové ciele ?
Na skorom návrate do 1.ligy nič nemeníme! Vytipujeme si mladých hráčov, ku ktorým zaradíme dvoch-troch skúsených jednotlivcov. Okrem toho oslovíme všertkých skutočných priaznivcov prievidzského basketbalu, ktorí mu chcú pomôcť, vrátane primátora mesta a podnikateľov. Verím, že spoločnými silami, nech už bude pri trénerskom a klubovom kormidle ktokoľvek, sa to aj podari!
