Nakoniec si vybojovali v druhej najvyššej súťaži ôsmu priečku, keď za 17 víťazstiev, 5 remíz a 22 prehier získali 39 bodov. Prievidžania inkasovali piaty najnižší počet (140) gólov, na druhej strane v počte skórovaných gólov (121) predbehli iba Ružinov a Michalovce. Najlepším strelcom družstva sa stal Michal Lauko, autor 15 gólov. V tomto ukazovateli ďalej nasledujú: Róbert Kaláber a Juraj Dušička po 12, Stanislav Sibert 11, Juraj Cebák 9, Marcel Ozimák a Róbert Mokrý po 8, Jozef Malíček a Marián Štábel po 7, Miroslav Štefík a Karol Kliment po 6, Tomáš Pšenka 5, Henrich Beutel 3, Libor Mihok 2 a po jednom góle vsietili: Bonda, Kerata, Malinjak, Šimo, Nemček, Tabaček, Minarech, Kozár a M. Paták. Hlavnému koučovi MŠHK Prievidza Mariánovi Brusilovi (na snímke) sme položili otázku, či v klube vládne spokojnosť s dosiahnutým umiestnením: „ Pred sezónou sme si stanovili cieľ, hrať tak, aby sme nemali problémy so záchranou a aby sme skončili v širšom strede tabuľky. Tento zámer sme podľa môjho názoru splnili. Samozrejme, spokojnejší by som bol, kedy sme získali o niekoľko bodov viac, čím by sme sa aj v tabuľke posunuli vyššie. Mám na mysli najmä úvod roku 2003, v ktorom sme zaznamenali 8 zápasovú šnúru prehier, ktorá bola spôsobená nedostatočným počtom kvalitných hráčov v kádri. Po odchode Ozimáka opustili klub Štábel s Beutelom, pre tresty nemohli nastúpiť Malíček s Kozárom a pre zranenia Štefík, Bonda a ďalší. V každom zápase sme nemohli počítať ani s juniormi, keďže tí hrali náročné stretnutia v baráži o extraligu. Tieto straty bolo na ľade výrazne cítiť a prejavilo sa to aj na výsledkoch. V závere sezóny sa už káder skonsolidoval, čo potvrdili posledné dva zápasy, v ktorých sme strelili 12 gólov.“
Práve premieňanie šancí bolo jedným z problémov vášho družstva. V majstrovských stretnutiach ste si vytvorili množstvo šancí, no ich gólová koncovka bola sporadická. Čím si to vysvetľujete?
Máte pravdu, v mužstve chýbal vyložený strelec. Prievidzský káder tvoria s výnimkou Kalábra mladí hráči, ktorí často nedokázali vziať zodpovednosť do vlastných rúk a rozhodnúť tak zápas. V tejto sezóne viacerí z nich postupne „dozrievali“ a verím, že budúcom ročníku už nebudeme mať také problémy s koncovkou.
V tomto ročníku ste sa oproti predchádzajúcemu zlepšili o 12 bodov. Budete v budúcej sezóne v nasadenom trende pokračovať?
Určite by sme sa opäť radi v konečnej tabuľke posunuli o niekoľko priečok vyššie. No o konkrétnych cieľoch je predčasné hovoriť, pretože zatiaľ presne nevieme, s akým kádrom môžeme počítať. Ak by sa družstvo vhodne doplnilo o troch štyroch skúsených hráčov strednej hokejovej generácie, myslím si, že by sa prievidzský tím mohol pokojne pohybovať v hornej polovici tabuľky.
V poslednej dobe sa dosť diskutuje o možných zmenách v hracom systéme I. ligy. Údajne by sa mala rozdeliť na Východ a Západ, pričom v každej časti by pôsobilo po šesť družstiev. Po odohraní 20 zápasov by sa skupiny spojili a nasledovali by zápasy systémom každý s každým doma a vonku. Súťaž by gradovala play-off stretnutiami najlepšej osmičky. Taktiež sa spomína zmena hracích dní, zápasy by sa mali hrať piatky a soboty prípadne piatky a nedele. Myslíte si, že by tieto zmeny oživili súťaž?
Podľa môjho názoru zmena by súťaži priniesla oživenie. Pre kluby by úvodná časť znamenala zníženie nákladov spojených s cestovaním. Play-off by zasa zatraktívnila súťaž pre divákov. Som však za zachovanie hracích dní, pretože si len ťažko viem predstaviť, že by sme odohrali dva dni po sebe dva zápasy na opačných koncoch Slovenska. Branislav BUCÁK
