Sú tri hodiny poobede a spoločenská miestnosť rekreačného zariadenia sa pomaly zapĺňa. Z reproduktorov CD prehrávača znie príjemná hudba a všetci sa pohodlne usádzajú na penové podložky rozložené na koberci... Máte pocit, že vám práve opisujem scénu zo školského výletu či podnikovej rekreácie? Nuž, na základe predchádzajúcich indícií by som asi rovnako reagovala aj ja, pravda je však celkom iná. V uvedený deň som sa na niekoľko hodín stala účastníčkou kurzu organizovaného prievidzským úradom práce s oficiálnym názvom „Intenzívny motivačno – poradenský kurz: aktivizácia na trhu práce“. Na základe toho, čo som videla a zažila by som spomínaný názov pokojne zmenila za výstižnejší – „rekvalifikácia vlastného ja“.
Šoková terapia
Bez ohľadu na to, či ste už niekedy patrili do evidencie úradu práce alebo o útrapách nezamestnaných viete len z rozprávania známych, väčšine z nás sa pod pojmom rekvalifikačný kurz vynorí predstava super rýchlej produkcie kozmetičiek, masérov, stolárov a podobných profesií, ktoré si osvojíte za niekoľko desiatok hodín. Okrem spomínaných kurzov vám pracovníčky z poradenského oddelenia OÚP môžu ponúknuť aj tzv. sociálno – psychologický výcvik, na ktorom vás naučia napríklad zásadám asertivity alebo niektorým osvedčeným postupom pri hľadaní zamestnania. Ak vás však vyšlú na týždňový kurz s kompletnými ubytovacími a stravovacími službami, počas ktorého si každé ráno o šiestej na rozcvičke zabehnete pár stoviek metrov a potom sa na hodinu ponoríte do meditácie, asi zostanete prinajmenšom zaskočení.
„ Bola som šokovaná,“ hovorí 24 – ročná Lenka nezamestnaná už viac ako rok a dodáva: „Prvý deň som naozaj nechápala, kam som sa to dostala, ale už na druhý deň som s prekvapením zisťovala o sebe veci, ktoré by som si možno nikdy neuvedomila. Voloďov prístup je výnimočný, dokáže vás vyburcovať k takej myšlienkovej aktivite, že po niekoľkých hodinách sa cítite, akoby ste väčšinu svojho predchádzajúceho života „prespali“ a zatiaľ vám unikali vám tie najpodstatnejšie veci.“
Apropo, Voloďa (tak ho tu všetci familiárne oslovujú), vlastným menom MUDr. Vladimír Savčenko, lekár a psychoterapeut, ktorý sa zákutiami ľudskej duše zaoberá už takmer tri desaťročia. Dynamický, otvorený, neuveriteľne energický muž, ktorému by ste odhadli vek maximálne 30 – 35 rokov. Spôsob, akým pristupuje k ľuďom je na prvý pohľad šokujúci. Keď vám do očí povie veci, ktoré možno tajíte aj pred sebou samým, máte slzy na krajíčku, pretože doteraz s vami nikto nehovoril tak otvorene. Po chvíli však zistíte, že za maskou arogancie a drzosti sa skrýva vnímavý a inteligentný človek, ktorý sa vie veľmi dobre vžiť do pocitov, ktoré prežívate. Ako sám hovorí, „keď títo ľudia obstoja v komunikácii so mnou, nikto a nič ich už v živote nezaskočí a nezlomí.“
Mladí a nezamestnaní
Asi tak by sa dala charakterizovať skupinka účastníkov kurzu. Niektorí sú evidovaní pár mesiacov, iní rok – dva. Spájalo ich rozčarovanie a deprimovanosť zo situácie, v ktorej sa ocitli. Dnes to cítia inak. „Je to úžasná skúsenosť a odporúčam ju každému, kto sa nachádza v akejkoľvek ťažkej etape života,“ opisuje svoje pocity 21 – ročná Petra. „Dozvedela som sa o sebe a o medziľudských vzťahoch toľko vecí, že môj pohľad na život sa úplne zmenil.“
Zdá sa vám, že nezamestnanosť a psychoterapia spolu nesúvisia? Na prvý pohľad áno, ak ste však tento problém zažili na vlastnej koži, určite si spomeniete na rána (alebo poobedia?), keď sa vám vôbec nechcelo ani len vstať z postele a vašu myseľ opantala beznádej, rezignácia a pocit neužitočnosti.
„Títo ľudia sú na tom jednoducho zle, stratili vieru, ich očakávania sa rozplynuli, zrútili sa koncepcie, na ktorých stál ich život a predstavy o ňom, vysvetľuje V. Savčenko. „Pomáham im tieto koncepcie korigovať a dať im reálny základ. Možno ich na začiatku takpovediac zatlačím k múru, ale to je jediná cesta ako sa prepracovať k vlastnej podstate, vyjadriť svoje názory, formulovať svoje požiadavky. Dávam im spätnú väzbu, nútim ich zamýšľať sa, argumentovať, polemizovať. Je to fascinujúce, ako sa v priebehu niekoľkých dní menia na iných ľudí, sebavedomých a duševne silných. Nespoliehajú sa na pomoc rodiny, štátu, uvedomujú si, že svoj život majú vo vlastných rukách.“
Ráno rozcvička, poobede meditácia
Denný program kurzu je stavaný tak, aby sa počas neho striedala duševná aktivita s fyzickou, intervaly koncentrácie a relaxácie. Lektor pritom využíva rôzne prístupy, od jogy cez meditáciu až po interaktívnu komunikáciu a výklad. „Niektorí z kurzistov sa ešte nestihli ani zaradiť do pracovného života, nevedia, čo je to vstávať do práce, strácajú kontakt s ľuďmi, upadajú do letargie. Poznám jedno príslovie, ktoré hovorí, že medzi sliepkam orlie krídla nenarastú, a o tom to je. Títo ľudia musia byť konfrontovaní s realitou, vysporiadať sa s ňou a hľadať si cestičky k dosiahnutiu svojich cieľov, stretávať sa s ľuďmi, ktorí to už dokázali,“ hodnotí ciele kurzu V. Savčenko. „Nesmierne dôležité je však aj to, aby po skončení kurzu ľudia na sebe ďalej pracovali, v čom im pomáham aspoň svojimi publikáciami.“
Namiesto záveru
Keď som odchádzala bolo už takmer 8 hodín večer a k hlúčiku diskutujúcich účastníkov sa pridalo aj niekoľko tých, ktorí tento kurz absolvovali už predtým. Živo sa rozprávali o svojich zážitkoch a počúvali Voloďove zábavné historky, doplnené jeho výraznou gestikuláciou a mimikou. Priznám sa, chvíľu som im závidela. Viem, ocitli sa v situácii, v ktorej by som ani ja, ani oni, ani nikto iný nechcel byť. Príležitosť, ktorú dostali im však prajem a verím, že v budúcnosti ju aj dobre zúžitkujú.
Hovorí sa, že ak chceš pomôcť hladnému, nedaj mu najesť zo svojej ryby, daj mu udicu a nauč ho loviť. Na konci tohto kurzu nedostanú účastníci do rúk zoznam pracovných ponúk, získajú však návod, ako začať od seba, a to ostatné, už určite zvládnu sami...
Zuzana ŠIMOVÁ
