Nemá ustálený dátum ako Vianoce, ale svätí sa po prvom jarnom splne mesiaca, v tomto roku po 16. apríli. Nadväzuje na židovskú Veľkú noc - paschu, ktorá sa slávila od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (marec - apríl) na pamiatku vyslobodenia Izraelského národa z egyptského otroctva. Počas tohto najväčšieho a najradostnejšieho židovského sviatku si rodiny a priatelia zasadnú za slávnostný stôl, na ktorom je víno, ovocná omáčka, horké byliny, zelenina, nekvasené chleby a upečený baránok. Na začiatku hostiny sa najmladší chlapec pýta: "Prečo to tak robíme a čo toto jedlo znamená?" A otec rodiny každý rok odpovedá: "To je na pamiatku toho, ako Hospodin oslobodil našich otcov z egyptského otroctva. Tento chlieb je nekvasený, pretože si ho ľud náhlivo piekol na cestu a nestačil vykysnúť. Horké byliny pripomínajú trápenie v Egypte a víno pijeme na znamenie veľkej radosti, že nás Hospodin vyslobodil. Ale najdôležitejší je baránok, pretože jeho krv zachránila židovské deti pred smrťou. V každom egyptskom dome zomrel prvorodený syn, ale deťom v izraelských domoch, ktoré mali dvere pomazané krvou baránka, sa nič nestalo. Baránok zomrel namiesto židovských prvorodených." Potom židovská slávnosť pokračuje chválením Boha, ktorý neustále vyslobodzuje svoj ľud.
PÔST
Veľkonočný kruh cirkevného roka začína v Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV) štyridsať dňovým pôstom - prípravným obdobím na svätenie veľkonočných sviatkov. Základ má v biblickom príbehu, ktorý hovorí o tom, že Ježiš sa pred svojím verejným vystúpením postil na púšti 40 dní. Vážnosť šiestich pôstnych nedieľ pripomína aj fialová farba chrámového rúcha. V ECAV sa v pôstnej dobe na službách Božích nepoužíva biela kamža, kňaz je oblečený len v čiernom luteráku. Každá pôstna nedeľa má latinské pomenovanie. 1. Invocavot, 2. Reminiscere, 3. Oculi, 4. Laetare, 5. Iudica, 6. Palmarum. Piata pôstna nedeľa je nazývaná aj Smrtnou na základe rozhodnutia židovskej veľrady o Ježišovej smrti. Na službách Božích sa čítajú texty Starej zmluvy predpovedajúce Ježišovo utrpenie a smrť.
VEĽKONOČNÝ - TICHÝ TÝŽDEŇ
Je to týždeň od Kvetnej nedele po Bielu sobotu (13. - 19. apríla 2003). Je označený ako veľký, pretože sa v ňom odohrali najdôležitejšie udalosti spásy. Vážnosť týchto dní pripomína aj čierne chrámové rúcho.
Kvetná nedeľa (13. apríl 2003): Vstúpili sme ňou do veľkonočného - tichého týždňa. Na službách Božích si kresťania pripomínajú Ježišov vstup do Jeruzalema, kde chcel osláviť židovské veľkonočné sviatky. Slávnosť hodu veľkonočného baránka sa v tej dobe mohla konať jedine v Jeruzaleme - hlavnom meste židov. Pri vstupe do Jeruzalema zástupy nadšene vítali Ježiša a pod nohy mu hádzali palmové konáriky. Preto má táto nedeľa pôvodne názov Palmarum, t.j. nedeľa paliem. Pomenovanie Kvetná nedeľa vzniklo pravdepodobne na základe toho, že na Slovensku palmy nerastú a významné osobnosti sa vítajú kvetmi. Dôvodom pre toto označenie však mohla byť aj skutočnosť, že tento deň spadá do skorého jarného obdobia, kedy sa začínajú objavovať prvé kvety.
Zelený štvrtok (17. apríl 2003): Štvrtok bol posledným dňom Ježišovho života. Hlavným dôvodom pre svätenie tohto dňa je ustanovenie Večere Pánovej Pánom Ježišom Kristom. Spolu s učeníkmi chcel osláviť v Jeruzaleme židovskú Veľkú noc. Keď ich zhromaždil, nepredniesol zvyčajnú reč o vyvedení izraelského ľudu z egyptského otroctva a význame veľkonočného obetného baránka. Namiesto toho hovoril o svojej vlastnej obeti na kríži. Význam svojej smrti aj viditeľne znázornil, keď chlieb a víno označil za svoje telo a krv. Chlieb je pokrm k životu a víno je nápojom radosti. Ukázal, že jeho smrť nebude nešťastím, ale naopak, prinesie radosť a život. Ježiš sa obetoval ako veľkonočný baránok za našu záchranu a odpustenie hriechov. Zelený štvrtok je pomenovaný pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš po slávnostnej večeri modlil a bol zatknutý vojakmi.
Veľký piatok (18. apríl 2003): Kresťania si na Veľký piatok pripomínajú potupnú smrť Ježiša Krista na kríži. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Boží Syn dokončil dielo vykúpenia človeka. Ježiš bol ukrižovaný na vrchu Golgota za vlády cisára Tibéria a Pontského Piláta.
Ježiš je Božím veľkonočným Baránkom, ktorý bol obetovaný za nás. Tak ako baránok v Egypte svojou krvou zachránil Izraelcov pred smrťou, tak nás Ježiš Kristus svojím nevinným umučením a smrťou oslobodil od všetkých hriechov. Na evanjelických službách Božích sa prisluhuje Večera Pánova. Zachováva sa čiastočný pôst, t.j. neje sa mäso. Po páde komunizmu bol Veľký piatok uznaný za štátny sviatok a deň pracovného pokoja. Na Kvetnú nedeľu, Zelený štvrtok a Veľký piatok sa na službách Božích čítajú a spievajú pašie.
Biela sobota (19. apríl 2003): Ježiš bol v sobotu pochovaný v hrobe. Tento deň nie je sviatkom v pravom zmysle slova, ani sa nekonajú služby Božie. Výnimkou sú niektoré cirkevné zbory, kde bývajú večerné bohoslužby, ktoré sa začínajú v pôstnom duchu a končia sa už radosťou z Pánovho vzkriesenia. Biela sobota je akýmsi prípravným dňom pred veľkonočnými sviatkami. Kedysi sa na Bielu sobotu dve minúty pred dvanástou hodinou zachovávala chvíľa ticha, venovaná pamiatke na zosnulých.
VEĽKONOČNÉ SVIATKY
Evanjelická cirkev ich svätí dva dni - v nedeľu a pondelok.
Veľkonočná nedeľa (20. apríl 2003): Ježiša Krista, ktorý zomrel na kríži a bol pochovaný, Boh vzkriesil z mŕtvych. Nezostal v hrobe, ale vstal k novému životu. Po Jeho smrti ho stovky ľudí opäť videli živého. Mnohí s Ním hovorili, dotýkali sa Ho a dokonca s Ním aj jedli a pili. Ježiš nebol obyčajným človekom, ale Božím synom. Odvtedy kresťania svätia každú nedeľu na pamiatku vzkriesenia Ježiša Krista. Spočiatku svätili aj sobotu - židovský sabat. Keď vzrástol počet kresťanov z pohanstva, nedeľa nahradila sobotný deň. Občianskym sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, keď cisár Konštantín Veľký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.
Veľkonočný pondelok (21. apríl 2003): Typické veľkonočné zvyky - oblievanie vodou, šibanie prútikmi, maľovanie veľkonočných vajíčok, rozdávanie čokoládových zajačikov a kuriatok, nemajú kresťanský pôvod. Často sa stáva, že odsúvajú pravú podstatu veľkonočných sviatkov do úzadia.
NEDELE PO VEĽKONOČNÝCH SVIATKOCH
Radostný charakter veľkonočných sviatkov vyjadruje aj biele chrámové rúcho, ktoré zdobí oltáre a kazateľne v období piatich nedieľ po Veľkej noci. Každá z nich má svoje latinské pomenovanie: 1. Quasimodogeniti, 2. Miserricordias Domini, 3. Jubilate, 4. Cantate, 5. Rogate. Piatou nedeľou po Veľkej noci sa končí Veľkonočný kruh cirkevného roka.
Podľa viacerých zdrojov pripravila Emília KMECOVÁ
