Aktivisti rôznych ochranárskych združení sa prezentovali na verejnosti, všetci hovorili o dôležitosti lesa, stromov pre život ľudstva, pozývali na podujatia ku Dňu Zeme, a tu taká spúšť, dielo človeka. Čo máme na mysli? Niekoľko stoviek obhorených stromčekov - smrekov a červených smrekov. Plameňom ohňa sa neubránili ani desaťročné, zostali z nich len čierne pahýle, či hnedé nevábne štetiny. Sotva sa z toho spamätajú, liečebná terapia nejestvuje. Oheň ničil tento súkromný pozemok v posledný marcový deň, ani rašiaca zeleň trávy neschovala tú spúšť. A všetko je to o to horšie, že to vraj bol úmysel. Informoval nás o tom pán M. R. z Bojníc, on sa roky o stromčeky staral, pozemok oplotil, aby ich uchránil. A potom: "Počul som, že k ohrade prišiel človek s igelitovou taškou plnou papiera, položil ho k ohrade a škrtol zápalkou. Od ohňa sa chytila suchá tráva, no a samozrejme, že aj stromčeky. O desať rokov z nich mohol byť pekný lesík. Nebude, lebo sotva sa niektoré pozviechajú, počítam, že azda takých pätnásť. Žiaľ, občania, ktorí boli svedkami tejto udalosti odmietajú podať oficiálne svedectvo. Mne je ľúto tých stromčekov. Nad ľudskou ľahostajnosťou sa už ani nepozastavujem."
Čo dodať? Zdá sa to nepochopiteľné, neskutočné. Videli sme však sami, čo oheň za sebou zanechal. A to sa toľko hovorí a píše o nebezpečenstve vypaľovania suchej trávy, o nevyhnutnosti chrániť životné prostredie a prírodu ako takú. -vká-
Text k foto
Rašiaca tráva spálenisko milosrdne zahaľuje do zelena, obhorené stromčeky však nejavia známky prebúdzajúceho sa života.
Snímka: V. Klasovitá
