Niektorí neváhajú povedať, že práve sem prichádzajú dožiť... A predsa sa nájdu aj takí, ktorí práve v domove dôchodcov nájdu svoje šťastie.
Margita Ondrašková a Alexander Rozemberg sa ocitli v Centre sociálnych služieb v Nitrianskom Pravne. Nepoznali sa. Najskôr prišla na Bôrik pani Margita, neskôr pán Alexander. Stretávali sa náhodne len na chodbách, v spoločenských miestnostiach. Okrem seniorského veku ich spája aj rovnaké telesné postihnutie. Obaja sú na invalidnom vozíčku, pretože nemajú dolné končatiny.
Keď sa bližšie spoznali, pochopili, že ich spája nielen rovnaký údel, ale aj vzájomná náklonnosť. "Rozhodli sme sa preto, že budeme žiť v jednej izbe a spoločne zdieľať naše radosti a starosti," hovoria svorne. S pracovníkmi Centra sa dohodli, že budú žiť ako druh a družka a takéto spolužitie majú potvrdené aj úradne. Pri našej návšteve na Bôriku obaja sledovali televíziu. Na našu otázku, ako sa im spolu žije s úsmevom odpovedajú: "Je tu dobre. Sme spokojní, nič nám nechýba."
Hlavná sestra v Centre sociálnych služieb na Bôriku Jana Súlovská nám na adresu Margity Ondraškovej a Alexandra Rozemberga povedala: "Sú spolu už asi rok. A rozumejú si veľmi dobre. Tak prečo by nemali žiť spolu? My sme urobili všetko, aby sme ich partnerstvo "zlegalizovali". Spoločne sa im určite žije lepšie, ako každému osamote," dodala J. Súlovská.
Marián KUCMAN
Text k snímke: Margita Ondrašková a Alexander Rozemberg žijú ako druh a družka v jednej izbe na Bôriku. Napriek telesnému postihnutiu sú šťastní, že majú jeden druhého. Snmímka: autor
