Miestna samospráva na hornej Nitre, podobne ako na celom Slovensku, pociťuje výrazný nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie bežného chodu škôl a školských zariadení. Deficit spôsobuje nielen podhodnotenie rozpočtov, ale aj zálohové platby za energie, ktoré musia mestá a obce uhrádzať mesačne. Ešte vlani platilo školstvo za energie podľa ich skutočnej spotreby. Informovala o tom Mária Grmanová, vedúca odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry Okresného úradu v Prievidzi.
"V okrese chýba minimálne 20 percent prostriedkov na zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení. V 45 mestách a obciach regiónu pôsobí 207 škôl a školských zariadení. Chýbajú im peniaze na bežnú prevádzku a drobnú údržbu, predpísané revízie, ktoré sú dané zákonom. V uplynulých dňoch sme sa zúčastnili na dohadovacom konaní na Krajskom úrade v Trenčíne. Pre náš okres sme žiadali práve na tieto účely ešte 7,5 milióna korún. Rovnako sme predložili požiadavky na investičné akcie, ako sú plynofikácie kotolní, opravy striech, rekonštrukcie podláh v materských a základných školách regiónu. Za prioritné považujeme dokončenie telocvične pri Základnej škole v Dolných Vesteniciach, ako aj rekonštrukciu strechy Materskej školy na Ul. Mišíka v Prievidzi, ktorá je projekčne zabezpečená," povedala M. Grmanová.
Rozsiahle investície na rekonštrukciu si však vyžadujú aj ďalšie školy a školské zariadenia, veď mnohé z nich už majú aj tridsať, štyridsať, či päťdesiat rokov. Investičné zámery predložila takmer každá obec regiónu, otázkou je do akej miery ich bude Ministerstvo financií SR a Ministerstvo školstva SR, akceptovať, koľko pridelia do regiónu finančných prostriedkov.
Keďže neexistuje predpoklad, že by sa v budúcnosti zvýšil tok finančných prostriedkov pre mestá a obce na prevádzkovanie škôl a školských zariadení, pravdepodobne sa ani v Prievidzskom okrese nevyhneme redukcii ich počtu. Najmä v súvislosti s ďalším poklesom populácie. V budúcom školskom roku by malo v 680 triedach, čo bude o 22 tried menej ako v tomto, zasadnúť do lavíc 14 905 žiakov. V súčasnosti ich je 15 445. Najväčšie starosti s financovaním škôl a školských zariadení budú mať menšie obce s nízkym počtom žiakov v triedach. Samospráva bude musieť zvážiť, či ich dofinancuje z vlastných zdrojov, alebo pristúpi k nepopulárnemu spájaniu škôl medzi obcami, so spoločným financovaním, ktoré nie je zo strany štátu ešte doriešené. Bežné výdavky dostávajú obce na prevádzku školy a nie na žiaka. Je preto otázne, aké prostriedky si budú môcť obce navzájom poskytnúť na prevádzkovanie škôl a školských zariadení. Rozhodnutia sa teda nebudú rodiť ľahko, a možno jednoznačne povedať, zriadovateľom základných škôl a školských zariadení nie je a nebude čo závidieť.
Viera KLASOVITÁ
