Najskôr nám "čerstvých" maturantov zo 4. B Združenej strednej školy stavebnej v Prievidzi, ktorí študovali odbor pozemné staviteľstvo, predstavila ich triedna profesorka Eva Petejová. "Bola to taká pohodová trieda. Študenti otvorene komunikovali s pedagógmi, prezentovali svoje názory, neostýchali sa. Z ničoho si nerobili veľké problémy, keď sa im niečo nepodarilo, povedali si - nič sa nedeje, život ide ďalej. Vládla medzi nimi srdečnosť, nepoznali závisť. Ich hlavnou ambíciou bolo zmaturovať. Aj keď na škole v prospechu nevynikali, predsa slávili aj úspech. V krajskej súťaži stredškolskej odbornej činnosti Michal Hopko a Radoslav Cagáň skončili na treťom mieste. Za tému si vybrali rekonštrukciu našej školy. Musím povedať, že k tvorbe projektu pristupovali trhovo - v nadstavbe naplánovali ateliéry, byty, priestory na podnikateľské účely. Jednoducho - zaujali. Aby bola charakteristika triedy úplná musím spomenúť Vladimíra Šlosára, Romana Adamíka a Miroslava Jamricha, ktorí reprezentovali školu v športe, študentský parlament v rade školy zastupoval Tomáš Franc."
A ako sa cítili tri dievčatá a pätnásť chlapcov deň po skúške dospelosti? Pohodovo. Nerobilo im problém aj viackrát pózovať pred fotoaparátom, neohradzovali sa, nerobili drahoty. Skutočne boli milí. V "debatnom krúžku" sme sa stretli s Peťou Kuzminovou, Michalom Hopkom, Marekom Rodným, Tatianou Tóthovou a neskôr sa pridal Tomáš Franc. O čom sme sa zhovárali? O čase, ktorý prežili v školských laviciach, akoby si už nechceli zopakovať maturitnú skúšku, komentovali hodnotenie triednej, hodnotili sami seba. Peťa si trochu zaspomínala na prvý ročník, porovnávať pocity vtedy a teraz nechcela, považovala ich za diametrálne odlišné. Absolvovala síce "stavbárčinu", študovať na vysokej škole by však chcela špeciálnu pedagogiku. Michal chce zostať verný pôvodnej profesii, prihlášku si poslal do Žiliny, poistil sa aj Trenčínom, kde ho zaujala mechatronika. Marek si podal prihlášky na tri vysoké školy, najradšej by však študoval psychológiu.
Z tohto osemnásťčlenného kolektívu sa šiesti študenti rozhodli pokračovať v štúdiu na vysokej škole. A tí ostatní? Ako povedal Marek: "Niektorí si budú užívať posledné prázdniny, aby si skôr než začnú žiť ako dospeláci oddýchli. Iní sa chystajú do zahraničia, chalani odslúžiť vojnu. Všetkým nám však už nezostáva nič iné, len starnúť, starnúť a starnúť."
Parlamentár Tomáš Franc hovoril o kompromisoch, ktoré sa rodili na zasadnutiach rady školy, ale aj pri presadzovaní požiadaviek študentov vedeniu školy. Všetci sa však zhodli, že v poslednom období sa začalo prostredie v triedach i na chodbách skultúrňovať, uskutočnilo sa niekoľko zaujímavých športových podujatí. "Cyklistická túra, ktorú pripravila pani profesorka Bazalová bola super," hodnotí Tomáš a Michal dodáva, že na takýchto podujatiach sa prehlbujú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi.
Maturanti zo 4. B Združenej strednej školy stavebnej v Prievidzi opustia jej lavice s pocitom krivdy. Prečo? Opäť hovorí Tomáš: "Začali sme študovať na strednej priemyselnej škole stavebnej, dokončili sme na združenej strednej škole stavebnej. Dostali sme sa tak na jednu úroveň s učebnými odbormi. Ich absolventi však majú v ruke výučný list aj maturitné vysvedčenie, my len maturitné. Považujeme to za nespravodlivosť a akési podcenenie nášho vzdelania."
Dnes už kráčajú maturanti zo 4. B každý svojou cestou. Posledné chvíle v škole im bude pripomínať aj toto symbolické maturitné tablo a naše prianie - nech im pohoda a dobrá vôľa vydržia v čase i nečase. Viera KLASOVITÁ
Snímka: autorka
Text k foto
Tesne pred preberaním maturitných vysvedčení, vrchný rad zľava: Dušan Maliarik, Michal Grom, Tomáš Bernát, Marek Rodný, Roman Adámik, Marcel Halasz, Michal Horváth, Petra Kuzminová, Miroslav Jamrich, Vladimír Šlosár, Ľubomír Chrenko, spodný rad zľava: Tatiana Tóthová, Michal Hopko, Radoslav Cagáň, Tomáš Franc, Ivana Čurkovič, chýba Milan Baláž.
