Jedným z ôsmich slovenských miest, v ktorých sa uskutočnil odber vzoriek je aj Prievidza. Namiesto tradičných transparentov teda ochranári tentokrát prišli s vysávačom.
Projekt sa doteraz realizoval v šiestich európskych krajinách a výsledky prvých analýz poukázali na fakt, že v domácom prachu sa nachádza veľké množstvo nebezpečných chemikálií, medzi inými aj látky s možnými karcinogénnymi účinkami. „Cieľom nášho výskumu je poukázať na skutočnosť, že niektoré chemické látky sa nám vymkli spod kontroly a uvoľňujú sa aj z produktov bežnej spotreby,“ hovorí Martin Hojsík, koordinátor toxickej kampane Greenpeace. „Sú súčasťou kozmetických prípravkov, parfémov, hračiek, počítačov..., a preto je potrebné vedieť, kde všade sa nachádzajú. Našou snahou je, aby boli tieto nebezpečné látky eliminované a nahradené inými, bezpečnými formami. Napokon, je to aj výzva pre priemyselné podniky, aby vyvíjali nové, nezávadné produkty.“
Spôsob, ktorým sa výskum realizuje je veľmi jednoduchý. Členovia Greenpeace prídu do vybraného mesta a organizácie a jednoducho povysávajú miestnosť. V Prievidzi takto zbavili týždňového prachu Informačné centrum mladých. „Dopredu sme upozornili, aby sa v miestnosti niekoľko dní neupratovalo, potrebujeme totiž získať dostatočné množstvo vzorky so všetkými látkami, ktoré obsahuje,“ vysvetľuje postup Juraj Rizman, hovorca Greenpeace. „Jediné, čo k tomu potrebujeme je vysávač, ktorý bol testovaný na prítomnosť zisťovaných látok – ftalátov, brómových chemikálií, chlórovaných parafínov a pod. Tieto zlúčeniny nesmie obsahovať, pretože inak by boli výsledky výskumu skreslené.“
Povysávaný prach sa s celým vrecúškom z vysávača zabalí do polyetylénu a spolu so vzorkami z ostatných miest sa prefiltruje. Celkom zo Slovenska odídu dve vzorky vážiace jeden gram a tieto budú analyzovať experti vo Veľkej Británii. Výsledky by mali byť známe už o tri mesiace. Greenpeace predloží závery štúdie na diskusiu o revízii európskej chemickej politike, ktorá by mala viesť k prijatiu novej legislatívy na ochranu zdravia a životného prostredia únie. O konečnom prijatí tzv. európskej chemickej politiky bude rozhodovať aj Slovenská republika, pretože schvaľovanie princípov sa očakáva až po vstupe nových členských štátov v roku 2004.
Zuzana ŠIMOVÁ
