V uplynulých dňoch najmä na počasie, pripravovanú dôchodkovú a daňovú reformu, poletujúce chuchvalce z topoľov nás privádzajú až do vytrženia, sme podráždenejší (azda pre tie horúčavy, keď treba aj pracovať), závidíme tým nemnohým, ktorí sa môžu "vybúriť" v príjemných vodách jazier, priehrad, kúpalísk. To všetko dokážem pochopiť. Sme ľudia, kto by nám vyhovel. Raz nám prekáža to, inokedy ono. No keď sa už niekto rozčuľuje na prievidzskom námestí, že lipy robia, prepáčte za výraz, bordel, to sa už akosi nedá prejsť nevšímavo. Lipy krásne kvitnú a voňajú. Peľ poletuje v ovzduší, na zem padajú kúsočky kvetov. S tým nič nenarobíme. Je pravdou, že kedysi Prievidžania na námestí lipový kvet viac oberali, mimochodom čaj z nich chutí vynikajúco, a menej bolo neporiadku okolo stromov. Tie však podrástli, ťažko sa ku kvitnúcim konárom dostať. Škoda. Miesto medikamentov, drahých vitamínových prípravkov, či antibiotík by nie raz pomohol práve lipový čaj s medom. Doba, keď začneme viac siahať po daroch prírody, spoznávať jej silu a účinky byliniek sa možno vráti. Potom už, tak ako naši starí rodičia, azda nebudeme hromžiť na rozkvitnuté lipy, že robia okolo seba neporiadok. Viera KLASOVITÁ
