s hráčskym kádrom Vladimír Figura, Róbert Žember, Jaroslav Vágner, Roman Oršula, Ján Papaj, Tomáš Boháčik, Rastislav Pánis, Peter Bugár, Igor Vodecký, Peter Černák, Róbert Kočiš, Radovan Zimmer, Pavol Kyselica, Miroslav Papranec, Viktor Melišík, Mário Ondruš, Martin Macko, Marek Pročka, Milan Sciranka, Vladimír Géci a Anton Hippík skončil v II. lige na šiestom mieste. V 30 kolách 12-krát zvíťazil, 8 ráz remizoval a 10-krát prehral. Na otázku aká je spokojnosť s dosiahnutým umiestnením tréner mužstva Jozef Cifrík (na snímke autora) odpovedal: „Po prechode tímu z Novák do Topoľčian sme do sezóny nastupovali s cieľom skončiť v tabuľke do šiesteho miesta. Z tohto pohľadu teda môžeme byť spokojní, nie však so samotnou hrou kolektívu. Bol veľký rozdiel medzi jesennými a jarnými duelmi najmä po hernej stránke. Na jesennú časť sme boli veľmi dobre pripravení, hrali sme dobre v defenzíve, v prechode do útoku i naša ofenzíva bola na úrovni. V odvetnej časti sme nenadviazali na výkony z prvej polovice súťaže, mužstvo herne zaostávalo, hralo chaoticky. Robili sme zbytočne veľa chýb v obrane, aj koncovka bola slabá. Akoby sa niektorí hráči uspokojili s tým čo dosiahli na jeseň...
Po jesennej časti ste boli na štvrtom mieste, na lídra ste strácali iba štyri body. Zdalo sa, že by ste mohli bojovať o postup. No prvé víťazstvo v odvetnej časti ste dosiahli až v 6 zápase. Čím si vysvetľujete taký zlý nástup do druhej polovice súťaže?
Dôvodov je hneď niekoľko. Asi najzávažnejším bolo, že nám nevyšiel záver zimnej prípravy, hráči tak neboli optimálne rozohratí. Najskôr nám „padlo“ herné sústredenie v Chorvátsku, náhradné v Štúrove nám nevyšlo pre zlé klimatické podmienky. Ďalšou príčinou bolo, že sme nedokázali po jeseni vhodne doplniť káder, potrebovali sme aspoň dvoch skúsených hráčov do obrany a útoku. Na jeseň sme mali stabilizované mužstvo, v ktorom bolo 12 – 13 kvalitných hráčov z Novák. V odvetnej časti prišli zranenia a museli sme káder doplniť Topoľčianskymi futbalistami. Žiaľ, viacerí z nich nedokázali plnohodnotne nahradiť chýbajúcich hráčov. Najväčšiu stratu sme utrpeli v prvom odvetnom kole, keď sa dlhodobo zranil skúsený pilier zadných radov Jaroslav Vágner. Bez neho bola naša defenzíva zraniteľnejšia.
Káder ste však museli obmeniť i po zápase s Prešovom, po ktorom boli niektorí futbalisti preradení do B-mužstva. Pošuškávalo sa, že dôvodom bolo úplatkárstvo. Strata dôvery vlastným hráčom bola taktiež jednou z príčin, pre ktorú opustil tím tréner Štefan Zaťko...
Po tomto stretnutí sme preradili do našej rezervy troch hráčov základnej zostavy pre slabé výkony. Ako všade inde, nič viac sa nedokázalo.
S akými ambíciami vstúpi nový Hornonitriansky futbalový klub Prievidza do nasledujúcej sezóny?
Po zlúčení prievidzského a nováckeho kolektívu a vhodnom doplnení môže vzniknúť kvalitné mužstvo, ktoré by svojimi výkonmi prilákalo divákov na tribúny. V Prievidzi je dosť mladých ambicióznych futbalistov, ktorí by mali pri starších skúsenejších výkonnostne rásť. Ak sa káder doplní o dvoch kvalitných zadákov a jedného útočníka, nie je nereálne, že by sa mohlo pohybovať v hornej polovici tabuľky. Branislav BUCÁK
