Minulý týždeň sme informovali o výprave slovenských zápasníkov, ktorí sa z majstrovstiev sveta veteránov v Budapešti vrátili ovenčení tromi cennými kovmi. Najcennejší si vybojoval Jozef Švajlenka. Tento 38-ročný zápasník svoju úspešnú športovú kariéru odštartoval v ZK Baník Prievidza. Svoj debut v reprezentácii zaznamenal na mládežníckom turnaji „Družba“. V dorasteneckom a juniorskom veku už patril k veľkým nádejam československého zápasenia, získal viacero titulov majstra republiky. Potvrdil to aj na majstrovstvách Európy v Holandsku, kde si v roku 1984 vybojoval v juniorskej kategórii do 62 kg šieste miesto. Po skončení ZVS, ktorú absolvoval v Trenčíne, sa vrátil do svojho materského klubu. Pod vedením V. Híreša prestúpil do hmotnostnej kategórie do 68 kg, v ktorej dosiahol množstvo úspechov. Z nich vyberáme: dva tituly majstra Československa, titul majstra Slovenska, viacnásobný majster Československa v súťaži družstiev s Baníkom Prievidza, víťaz turnaja vo Švédsku, 2. miesto na VC Československa v Prahe, 1. priečka na VC Slovenska v Bratislave, účastník ME 1989 v Ankare (6. miesto), MS 1989 v Martigny, ME 1990 v Poznani, ME 1991 v Stuttgarte, MS 1991 vo Varne (10. miesto), ME 1992 v Maďarsku (6. miesto). V júni 1992 mal Švajlenka ťažký úraz kolenného kĺbu, ktorý mu znemožnil štart na olympijským hrách v Barcelone.
Pre Jozefa Švajlenku, ktorý od roku 1993 do 2001 súťažil v Nemecku, je zlato z Budapešti prvou medailou zo svetových šampionátov. I preto, po zisku titulu majstra sveta žiaril spokojnosťou: „Prvé miesto je viac, ako som očakával. V kútiku duše som dúfal v zisk aspoň bronzovej medaily. Na šampionát som sa začal pripravovať v januári, na žinenke som trénoval posledné dva mesiace. Veľmi mi pomohli moji „sparingovia“ – Vavrinec, Lacko, Palinkáš, Bolcha a Bahníček za čo im patrí poďakovanie. Mesiac pred začiatkom majstrovstiev sveta som sa zúčastnil na turnaji veteránov v Gabčíkove. Po víťazstve na tomto podujatí som začal veriť, že cieľ – zisk medaily, by som mohol splniť. Ešte reálnejšie kontúry táto ambícia nabrala, keď som zistil, že v mojej hmotnostnej kategórii je iba šesť zápasníkov, z ktorých ani jeden nezískal na posledných majstrovstvách sveta medailu.“ Cestu k titulu majstra sveta v metropole Maďarska priblížil slovami: „ Po vyžrebovaní som mal v skupine domáceho zápasníka Palkovicsa a krajana Čopíka, ktorý na posledných majstrovstvách sveta veteránov v Iráne skončil na štvrtej priečke. V prvom kole som mal voľný los. V druhom som narazil na Čopíka, ktorého som zdolal 8:0. A keď som neskôr za 90 sekúnd zvíťazil nad Palkovicsom technickou prevahou 10:0, kvalifikoval som sa do finále. V ňom som narazil na litovského zápasníka. V polovici stretnutia som viedol 7:2, v druhej časti som ho po minúte zdolal technickou prevahou.“
Aktuálny majster sveta opäť naplno trénuje, už o necelý mesiac ho v Prievidzi čakajú majstrovstvá Slovenska veteránov. Iný ako najcennejší kov z tohto podujatia by bol iste pre neho sklamaním. Branislav BUCÁK
Text k foto: Momentka z finálového duelu majstrovstiev sveta veteránov v Budapešti v kategórii 35 – 40 ročných do 69 kg. Po jeho skončení sa z titulu majstra sveta tešil Jozef Švajlenka. Snímka: archív JŠ
Text k foto: Jozef Švajlenka so zlatou medailou zo svetového šampionátu. Snímka: buc
