Celé desaťročia sme ich nevideli a zrazu sa stali súčasťou každodenného života a ich prítomnosť už často ani nevnímame ako niečo nenormálne. Sú to novodobí žobráci, ľudia, ktorých sociálna situácia a rôzne iné dôvody prinútili vyjsť na ulicu a okoloidúcich prosiť o almužnu. Otázka je, či je ľudský súcit a solidarita pre nich skutočne existenčnou nutnosťou, alebo len kartou, na ktorú stavili z čírej vypočítavosti Pohľad na zúbožených ľudí často otrasie najmä citlivejšími povahami, tí racionálnejší len mávnu rukou a idú ďalej. Ako sa na žobrajúcich pozerajú v Prievidzi, na to sme sa spýtali piatich z vás.
P. K., Liešťany (bez foto)
„Niekedy sa pri žobrajúcich aj ja zastavím a prispejem im nejakou korunou. Je pravda, že mnohí z nich to zneužívajú a za to, čo vyzbierajú sa opijú v najbližšom pohostinstve. Myslím si však, že sú aj takí, ktorí sú na takúto formu podpory skutočne odkázaní a takým by som rád prispel. Problém však je v tom, že človek to nie vždy dokáže odhadnúť, najmä, ak má nejakú negatívnu skúsenosť. Mne sa tiež stalo, že o polhodinu som videl človeka, ktorý žobral pred kostolom opitého s fľašou v ruke a nemal som z toho dobrý pocit.“
Anna Čovalová, Prievidza
„Áno, ja peniaze prosiacim ľuďom dávam a často. Keď vidím človeka, ktorý kľačí s ružencom pred kostolom a prosí o almužnu, nedokážem okolo neho len tak bez povšimnutia prejsť. Je pravda, že niektorých z nich som potom videla s fľašou v ruke a syn ma takisto upozorňuje, že ide len o zárobkovú činnosť, napriek tomu to však robím. Beriem to tak, že títo ľudia sú na tom závislí, niekto potrebuje alkohol rovnako, ako iný chlieb. Pravidelne prispievam aj na zbierky v kostoloch či bezdomovcom, jednoducho, tam, kde peniaze potrebujú sa snažím niečo v rámci svojich možností dať aj ja.“
Pani Jarmila, Chrenovec
„Nie vždy prispievam žobrajúcim ľudom, ale keď vidím, že niekto je telesne postihnutý, väčšinou im nejaké peniaze dám. Na druhej strane viem, že mnohí to zneužívajú. Pracujem ako poštárka a mám konkrétne skúsenosti s tým, že to robia aj ľudia, ktorí nie sú v núdzi. Zatiaľ sa mi nestalo, že by som niekomu dala peniaze a následne ho videla s fľašou v ruke, väčšinou to viem odhadnúť. Pravidelne však prispievam na charitu, ale tiež si vyberám, na aký účel. Chcem mať aspoň nejakú istotu, že môj príspevok bude použitý na dobrú vec.“
E. B., Liešťany
„Musím priznať, že jedenkrát som žobrajúcemu človekovi peniaze dala, ale vzápätí som sa presvedčila, že to nebolo správne. Už o polhodinu si kupoval alkohol. Odvtedy som presvedčená, že väčšina takýchto ľudí súcit okoloidúcich len zneužíva a takých naozaj podporovať nechcem. Skôr prispievam na charitu a rôzne zbierky, aj keď ani tam sa nedá vopred s istotou povedať, či peniaze budú použité na ten účel, ktorý bol deklarovaný. Jednoducho, vo väčšine týchto prípadov som skôr nedôverčivá.“
J. M., Pravenec
„Ja týmto ľuďom finančne neprispievam a o tom, že môj postoj je správny ma presvedčila vlastná skúsenosť. Raz som žobrajúcemu ponúkol, že mu kúpim mlieko a rožky a on to odmietol. Z toho jasne vyplýva, že peniaze plánoval využiť úplne inak, a hlad asi nebol tým dôvodom, ktorý ho donútil prosiť na ulici. Mnohí z nich sú skutočne podvodníci a ja mám niekedy dojem, že ich sem denne priváža nejaká organizovaná skupina. Ak už mám finančne na niečo prispieť, vyberám si zbierky a fondy, ktoré sú hodnovernejšie, a keď, človek nikdy nevie...“
Zuzana ŠIMOVÁ
Snímky: Boris PRŠO
