Jednou z nich je aj Šindliarka, kde sa pravdepodobne kedysi spracovávalo drevo. Obyvateľov prezývali aj Vretenári. V osade, nachádzajúcej sa v jame a chránenej kopcami, je trinásť popisných čísiel domov, stále obývaných je už však len päť domácností. Ostatné, okerm jednej bývalej hospodárskej budovy, potomkovia využívajú na oddych a spomienky.
Kedysi obyvatelia osady Šindliarska pracovali na poliach, jeden druhému pomáhali, ale našli si čas aj na večerné posedenia pri klebetách, posťažovali sa jeden druhému, no aj si zanôtili. Možno aj preto sa hovorí, že Šindliarovci sú spevavý národ. Pieseň bola pre nich balzamom na robotou unavené telo, upevňovala lásku a súdržnosť ľudí. V dnešnom uponáhľanom živote sa v hlavách bratov Jána a Emila Novotkovcov a Jána Laluhu zrodila myšlienka - obnoviť tradície svojich predkov. Stretnúť sa, zaspomínať a samozrejme zaspievať si aspoň raz za rok. Stačilo to spomenúť pred inými, priložiť ruku k dielu a výsledok sa dostavil. Na jednom z kopcov, obklopujúcich osadu Šindliarska, Raketníku sa nedávno zišlo asi sedemdesiat ľudí, ktorých korene siahajú práve sem. Hudobníkov (Vretenárov), pôsobiacich v rôznych hudobných skupinách spevom dopĺňali všetci účastníci. Vynikal medzi nimi "spevokol" Ladislava Ďurigu z Horných Vesteníc, ktorého manželka pochádza zo Šindliarskej. Pozoruhodnou hrou na ústnu harmoniku očaril prítomných Jozef Laluha, najstarší účastník stretnutia.
O jedinečnej atmosfére sa môže presvedčiť každý. Musí len prísť o rok na kopec Raketník. Šindliarovci, žijúci v rôznych kútoch Slovenska ukážu, že sú ako jedna rodina a že pri piesni sa dá zabudnúť na každodenné problémy a starosti. -vret-
