Koncom augusta sa na pultoch kníhkupectiev objavila novinka historickej edície istého slovenského vydavateľstva nazvaná Kráľovné v tieni katedrál. Jej autorom je Prievidžan Jaroslav Perniš, mimochodom stredoškolský profesor chémie a fyziky. Vo svojej knihe sa zameral na osudy 25 kráľovien a šľachtičných z gotickej éry a skúmavým pohľadom nazrel do súkromia tých, ktoré v predstavách ľudí evokujú predstavy rozprávkového života a šťastia. Viac v rozhovore pre Prieboj prezradil samotný autor.
Ako teda žili kráľovné v tieni gotických katedrál?
„Úplne inak, ako si možno väčšina bežných ľudí myslí. Neboli to žiadne rozprávkové bytosti, ktorým osud nadelil len bohatstvo a šťastie. Boli to svojím spôsobom obyčajné ženy, ktoré mali svoje radosti i starosti, prežívali krásne chvíle i bolesť, museli sa vyrovnávať s takými problémami, ako je nevera či dokonca strach o vlastný život či osud najbližších. Ja hovorím, že kráľovné mali ťažký a ľahký život zároveň. Jednoduché to mali preto, že za nich rozhodoval niekto iný, oveľa zložitejšie, si myslím, už bolo podľa týchto rozhodnutí žiť.“
Máte k niektorej z nich zvláštny vzťah?
„Ani nie, ja som sa pri písaní knihy rozhodol, že chcem jednotlivé príbehy spracovať čo najzaujímavejšie a každý z nich je jedinečný svojím spôsobom. Stanovil som si síce určitú základnú líniu a sledoval som predovšetkým otázku ich manželského života, sobášne projekty, politické pozadie i to, ako fungovali v reálnom živote. Nie je to však o dátumoch a faktoch, je to skôr ľudský pohľad na život 25 žien, ktoré ovplyvňovali spoločenské dianie v danej dobe. Každá z nich bola výnimočná, bez ohľadu na to, či sedela na kráľovskom tróne, alebo sa utiahla za kláštorné múry.“
Ste stredoškolský učiteľ, ale s dejepisom to nesúvisí. Chémia, fyzika a história. Ide to vôbec dokopy?
„Asi to bude znieť šokujúco, ale ja som dejepis na strednej škole nenávidel (smiech), preto som sa rozhodol študovať prírodné vedy. Na druhej strane, historické romány a filmy ma vždy fascinovali a genealógia je mojím koníčkom od osemnástich rokov. Rozčuľovalo ma, keď som sa nevedel zorientovať v príbuzenských vzťahoch, kde bol každý každému bratrancom či sesternicou. Tak som sa tejto problematike dlhodobo venoval a zhromažďoval množstvo materiálov, o ktorých som spočiatku ani netušil, že budú súčasťou knihy. Čerpal som z existujúcej literatúry, kroník, listinných materiálov, prekladal som z francúzštiny, latinčiny i nemčiny. “
Ako prijalo váš rukopis vydavateľstvo? Ako neprofesionálny historik ste to asi nemali jednoduché...
„Naopak, postoj vydavateľstva ma milo prekvapil, rukopis hneď prijali. Možno aj preto, že som len druhým domácim autorom v bohatej historickej edícii, ktorú vydávajú a písal som aj o postavách z našich dejín. Svoju prvú knihu, v oveľa odbornejšom štýle, som napísal už pred piatimi rokmi a vyjde onedlho, ale táto ju predbehla. Veľmi ma teší, že hodnotenia čitateľov sú viac ako pozitívne.“
Zuzana ŠIMOVÁ
