V týždenných záznamoch mestskej polície sa pravidelne objavujú informácie o prípadoch nepovolenej obchodnej činnosti či žobraní. Bežný občan to už snáď ani nevníma, na parkovisku vám ponúknu hodinky, o pár metrov ďalej číha zúbožený človek v odeve, ktorý vzbudzuje súcit i zdesenie z toho, že ešte aj takto dnes niektorí žijú. Tí naivnejší potom v dobrej viere kúpia „pozlátené“ hodinky či „značkovú“ kozmetiku za pár stoviek, citlivejšie povahy zase siahnu do vrecka a dajú žobrajúcemu niekoľko drobných. Dobrý pocit však väčšinou netrvá dlho a na jeho konci býva rozčarované konštatovanie „zase ma niekto dobehol“.
Vynaliezavosť novodobých žobrákov a pouličných obchodníkov nemá hraníc a obete ich vypočítavosti sa nájdu vždy. Aj to je určite jeden z dôvodov, prečo táto pozoruhodná forma „podnikania“ stále prekvitá. Na začiatku to boli jednotlivci, dnes sú to celé organizované skupiny, ktoré si medzi sebou rozdelili „sféry pôsobnosti“. Podnikavci tohto druhu nemusia čakať ani na začlenenie Slovenska do Európskej únie, lebo svojím spôsobom už na jej trh práce prerazili. V autách odparkovaných na periférii sa prezlečú do svojho pracovného odevu pripomínajúceho najchudobnejšie vrstvy zo začiatku minulého storočia, a potom niekoľko hodín denne hrajú na city bohatých Európanov. Neváhajú pritom zneužiť ani malé deti, veď kto by odolal zúfalému pohľadu bezbranného človiečika? Korunka ku korunke, euro k euru a výsledkom je zárobok, na aký priemerný Slovák pracuje celý rok. Oni sa k nemu, samozrejme, prepracujú za jednu sezónu a majú na to jednoduchý recept – citové vydieranie.
Nuž, zabudnite na vzdelanie, pracovné zmluvy a dane. Na ceste k lepšiemu životu vám postačí priemerný herecký talent, dobrý kostým a patričná dávka odvahy...
Zuzana ŠIMOVÁ
