- Začína nová vykurovacia sezóna a to nielen podľa kalendára, ale aj charakteru počasia za našimi oknami. Môžete, pán predseda, povedať, čo v tejto súvislosti čaká na užívateľov družstevných bytov?
*Náklady na energie v domácnostiach tvoria viac ako 60 % všetkých nákladov prevádzky domov. Vieme, že neúmerne k príjmom prevažnej väčšiny našich bývajúcich rastú ceny elektriky, plynu, vodného a stočného. Dodávatelia energií už dnes oznamujú, že dôjde k ich ďalšiemu nárastu. Vstupujeme do EÚ, ceny sa budú vyrovnávať. Tomuto procesu sa nevyhneme. Jedinou možnosťou, ako eliminovať tento vývoj, je vydať sa na cestu úspor. Predpoklady sme na to vytvorili. V prevažnej časti domov a bytov meriame spotrebu a všetky tepelné systémy sú hydraulicky vyregulované.
- Vyrovnávanie cien tepla nie je nový fenomén. Aký trend ste však zaznamenali v poslednom období v spotrebe tepla a teplej úžitkovej vody?
* Ešte stále pretrvávajú diskusie na tému, či je potrebné hydraulické vyregulovanie tepelných sústav, meranie spotreby tepla priamo v jednotlivých bytoch. Príklad, ktorý spomeniem azda presvedčí každého aspoň trochu súdneho človeka. V roku 1997, keď ešte neboli vyregulované tepelné systémy ani zabudované pomerové merače tepla, malo naše stavebné bytové družstvo spotrebu tepla na ústredné kúrenie a ohrev teplej vody vo výške 459 698 GJ. Vlani však už len 337 484 GJ, čo je o takmer 27 % menej. Vyrátajte si, aká je to úspora pri priemernej cene 370 korún za GJ. Pomôžem vám - viac ako 45 miliónov korún. O spomínané úspory v Prievidzi, kde dosahujeme najlepšie výsledky, sa pričinilo tepelné hospodárstvo mesta, ktoré v rámci programu racionalizácie hydraulicky vyregulovalo tepelné sústavy a OSBD zase na vlastné náklady zabezpečilo meranie tepla v bytoch. - Jednou z možností ako šetriť teplom je zatepľovanie budov. V okresnom meste sme zaznamenali, že niektoré bytové domy sa odeli do nového šatu. Koľko objektov je v súčasnosti zateplených, ako sú tieto práce finančne náročné?
* Vzhľadom na stav bytového fondu a rast cien energií je pre nás prioritná jeho komplexná rekonštrukcia, obnova a modernizácia. Aj s pomocou štátu sme doteraz zateplili štyri domy so 458 bytmi. Stálo to viac ako 21 miliónov korún, od štátu sme získali príspevok 8,6 miliónov Sk. Nazdávame sa, že sme presvedčili mnohých o správnosti obnovy bytového fondu. I keď je v súčasnom období pomoc štátu dočasne zastavená, v príprave pokračujeme. Na zatepľovanie máme pripravené ďalšie štyri domy s 371 bytmi. Očakávame, že ministerstvo výstavby na zatepľovanie vyčlení finančné prostriedky, peniaze však chceme získať aj úvermi od tých bankových subjektov, ktoré nám ponúknu výhodné podmienky. Prednosť dostanú tie domy, ktorých konštrukcia nezabezpečuje potrebné tepelnoizolačné vlastnosti. Dôležitým ukazovateľom pre nás je aj priemerná spotreba tepla v jednotlivých domoch. Pohybuje sa od 0,25 Gj do 0,63 GJ na meter štvorcový. Najhorší dom z hľadiska spotreby tepla je dom č. 28 na sídlisku Žabník, tzv. kocka. Čoskoro však tento primát stratí. Aj napriek falošnej propagande niektorých "odborníkov" sa tam našlo dosť múdrych ľudí, ktorí rozhodli o zateplení domu.
- Existuje možnosť znížiť vysoké náklady na ohrev teplej vody?
* Odpovedať by vám mali jej dodávatelia. Vieme však, že PTH (Prievidzské tepelné hospodárstvo, pozn. red.) začína postupne v jednotlivých lokalitách rekonštruovať výmenníkové stanice. Ohrev teplej vody budú zabezpečovať priamo v jednotlivých domoch. Toto technické riešenie určite prispeje k zníženiu strát. Myslím si, že to však nestačí. Naliehavou sa ukazuje úloha znižovania nákladov na samotný ohrev teplej vody. Tvoria viac ako 50 % z nákladov, ktoré vynaložíme na teplo. Začíname spolu s predstaviteľmi samospráv sledovať a hodnotiť, či nie je priveľkým luxusom zohrievať a "preháňať" vodu po potrubiach aj v neskorých nočných, resp. skorých ranných hodinách, keď nie je takmer žiadny odber. Pre ilustráciu uvediem zase príklad. Na jednom sídlisku, na výmenníkovú stanicu je tu napojených zhruba päťsto bytov, sme merali spotrebu teplej vody od 23. do 4,30 h v dňoch, kedy sme predpokladali najvyššiu spotrebu. Vo štvrtok bola 120, v piatok 130 a v sobotu 560 litrov. Náklady na jej zohriatie boli od 1804 do 5224 korún za m3. Voda sa stále ohrievala, v rozvodnom systéme preháňala, spotreba však bola minimálna. V takýchto prípadoch treba naozaj rozmýšľať, či si radšej nezohriať hrnček vody na sporáku, osprchovať sa v chladnejšej vode, ako zbytočne platiť za nevyužitú energiu. Teda aj tu vidím rezervy. Tam, kde bude vôľa obyvateľov v rámci celého okruhu výmenníkovej stanice a kde dokážeme ekonomickú výhodnosť takéhoto kroku, chceme s dodávateľom tepla dohodnúť na spomínaný časový horizont odstávku teplej vody na tri až päť hodín. Nebolo by to byť nič zvláštne. Takýto režim uplatňuje značná časť miest na Slovensku, vrátane Bratislavy.
Viera KLASOVITÁ