Zahŕňa rozdiely medzi životom a skonom, ľahostajnosťou a solidaritou, apatiou a akciou. Dokážeme lietať do vesmíru, krotiť prírodné živly a v prospech človeka využívať ich silu, slúžia nám najnovšie poznatky vedy a techniky, nedokážeme však (česť výnimkám) adekvátne zareagovať, keď ide o záchranu života. Nevedomosť, zábrany a strach sú najčastejšie atribúty, ktoré spúšťajú brzdiaci mechanizmus, znásobujú nerozhodnosť, vyvolajú apatiu.
Jedným zo štyroch základných pilierov práce Slovenského Červeného kríža (SČK) je práve preto naučiť záujemcov poskytovať prvú pomoc. "Musím, žiaľ, povedať, že ich je veľmi málo. Sporadicky sa ohlási jednotlivec, ktorému niekto iný poskytol prvú pomoc a zachránil mu život. Cíti sa dlžníkom, uvedomuje si svoju bezmocnosť, chce získať poznatky. Častejšie sa na nás obracajú zamestnávatelia, dbajúc na dodržiavanie litery zákona, požiadajú o vyškolenie pracovníka v poskytovaní prvej pomoci," zhodnotila situáciu v tejto oblasti Renata Lukáčiová, riaditeľka Územného spolku SČK v Prievidzi. Nestačí však jednorazový kontakt. Ten, kto chce byť pripravený, musí absolvovať okrem základných kurzov prvej pomoci aj rozšírené, zaujímať sa o najnovšie poznatky, vývoj ide dopredu aj v tejto oblasti. Podmienky sú vytvorené v školiteľských strediskách, potrebný je záujem a financie. Na ich nedostatku často zlihávajú všetky zámery a aktivity. Najmenšie zábrany a spontánnosť prejavujú deti. "Snažíme sa podchytiť už škôlkárov. V spolupráci s materskými školami realizujeme projekt Evička nám ochorela. Hravou formou sa dozvedia niečo z teórie, poznatky sú primerané veku, v praktickej časti ošetrujú figurantov so simulovanými zraneniami. Pripravujeme pravidelné inštruktáže pre učiteľov - zdravotníkov, ktorí pracujú s deťmi v základných školách. Vyvrcholením je postupová súťaž hliadok mladých zdravotníkov. Pre stredoškolákov sa neorganizujú žiadne súťaže. V okrese však pracuje skupina mladých ľudí, ktorí pomáhajú pri organizovaní rôznych podujatí Slovenského Červeného kríža, zabezpečujú spolu s dospelými zdravotnú službu. Je ich takmer štyridsať," vysvetľuje R. Lukáčiová.
V Prievidzskom okrese pracuje v 24 miestnych spolkoch SČK tisícšesťsto členov. Aj oni sa venujú poskytovaniu prvej pomoci, fakty však hovoria, že to všetko nestačí. Poskytovanie prvej pomoci by malo byť prirodzenou aktivitou človeka, ktorú dokáže spoločnosť náležite morálne oceniť. U nás však patrí skôr k nedoceneným oblastiam, ľudia sa boja, nedokážu zvládnuť záťažové situácie, pri ktorých sa prejavuje sila psychiky. Hranica medzi životom a smrťou, napriek tomu, že žijeme v 21. storočí zostáva pre mnohých tabu. Viera KLASOVITÁ _
