Niet jednoznačnej odpovede ani návodu. Jubilantovi, čerstvému osemdesiatnikovi Štefanovi Gürtlerovi, Prievidžanovi telom i dušou, k tomu pomohla nielen jeho športová kariéra (tak možno nazvať jeho futbalové triumfy v prvej polovici minulého storočia), ale najmä postoj k ľuďom, ich problémom, k rodnému mestu, športu v ňom, skrátka k životu. Je legendou, osobnosťou, správnym chlapom s veľkou autoritou.
Mladého Štefana zaujímala atletika, vynikal šprintami. Práve preto si ho všimli futbalisti a prišli s prvou ponukou. Prijal ju, v zápase s Handlovou obrancov popreháňal a vsietil dva góly. Aktívne hrával futbal osemnásť rokov, začínal v Športovom klube Prievidza, potom prestúpil do Žiliny, v rokoch 1943 až 1948 "kopal" za Bratislavu. Športový klub Bratislava v celoštátnej lige dominoval (v roku 1947 sa stal majstrom), mladého populárneho útočníka Štefana Gürtlera chodili povzbudzovať skalní z jeho rodného mesta, otvárali sa mu nové horizonty. Niektorí jeho priatelia odišli do Talianska a rýchlonohú "slovenskú strelu" tiež lanárili do Juventusu Turín. Bolo to silné pokušenie, odolal, vrátil sa medzi svojich. Do roku 1957 hral aktívne futbal za ŠK Carpathia a Baník Prievidza. Nepovažoval sa, a ani dnes, keď už má osemdesiat, za pravého futbalistu. Miloval šport ako taký - atletiku, volejbal, basketbal, hádzanú, tenis. Nebol to však cit platonický, dokázal ho zhutniť do konkrétnych skutkov.
Tridsaťsedem rokov pracoval Štefan Gürtler v stavebníctve, pôsobil v rôznych spoločenských i straníckych organizáciách. Z týchto postov dokázal často nemožné. Zabezpečiť brigádnikov, keď sa v "zetke" stavala prievidzská športová hala, kovové nosníky na zakrytie zimného štadióna, hutnícky materiál na umelé osvetlenie futbalového ihriska. S jeho vlastnou rétorikou (o vulgarizmy v nej nebolo núdza) však vedel získať ľudí pre správnu vec. Vždy bol a zostal priamym, povedal, čo si myslel, keď na niekoho nespravodlivo nakričal, dokázal sa ospravedlniť. V Pórobetóne, kde dlhé roky pôsobil, ho volali Záhradníkom. Prečo? Zmenil myslenie i postoje zamestnancov k fabrike, kde robili. Zablatený špinavý areál sa stal upravenou kvetinovou záhradou.
Osemdesiatnik Štefan Gürtler vyniká čulou mysľou, rezkým krokom, jeho slová vedia šľahnúť i pohladiť, priatelia, čo občas ho Kačurom zovú, však vedia, že vždy je človekom. Milujúcim život s jeho zápornými i kladnými stránkami. Veď život je pekný, nech je akýkoľvek, zvykne Števo Gürtler vravievať... Viera KLASOVITÁ Text k foto
Jubilant Štefan Gürtler má skutočne svojský verbálny prejav a gestikuláciu. Dokáže však i iných počúvať, keď treba pomáhať. Snímka: M. Kucman
