Stav chemického priemyslu súvisí s celkovou ekonomickou situáciou v krajinách Európskej únie. Budúca prosperita sa odvíja od súčasných investícií do rozvojových programov. Nový výrobok zlikviduje historické zásoby vápennej suspenzie. O tom všetkom sa zhovárame s Ľubošom BEŇOM, generálnym riaditeľom akciovej spoločnosti Novácke chemické závody.
- V krajinách Európskej únie sa prejavuje recesia. Silné euro znižuje exportnú schopnosť mnohých firiem, zvyšujú sa ceny vstupných surovín, klesá ziskovosť z predaja výrobkov. Ako sa tieto skutočnosti premietajú do života Nováckych chemických závodov?
* Vývoz je pre našu spoločnosť životne dôležitý. Jeho podiel na celkových tržbách za vlastné výrobky a služby dosahuje 83 percent. Do Nemecka smerovalo 23 % nášho exportu, do Českej republiky 18 %, Rakúska 10 %, Talianska 10 %, Poľska 8 %. Novácke chemické závody boli, hlavne v prvom polroku, výrazne poznačené pri exporte do krajín Európskej únie. Postihol nás aj pokles USD voči slovenskej korune pri exporte do krajín obchodujúcich v dolároch - Ruska, Ukrajiny, Južnej Kórei, Južnej Ameriky. Recesia postihla aj veľké európske medzinárodné korporácie. Na trhu karbidu vápnika došlo k odstaveniu jediného nórskeho výrobcu, kapacity zatvára aj jeden z francúzskych výrobcov, problémy má aj poľský Chorzów. Slovenským exportérom, a teda i nám, by pomohlo, keby celkové náklady na elektrickú energiu boli rovnaké ako sú u konkurentov.
- Na nesprávne stanovené ceny za elektrickú energiu upozorňujete už od sklonku vlaňajšieho roka. Skutočne sú dopady také nepriaznivé?
* Za všetko hovoria čísla. Celkové náklady na elektrickú energiu boli vlani u nás o 17 percent a v prvom polroku 2003 až o 27 percent vyššie ako u nášho priameho nemeckého konkurenta. Ako máme potom konkurovať? Za prvých šesť mesiacov tohto roka spotreba materiálu a energií vo firme medziročne vzrástla o 123 miliónov korún, pričom len nárast cien elektriky predstavoval asi 77 miliónov. A to máme najmodernejšiu výrobu karbidu vápnika v Európe, kde je rovnaká merná spotreba na jednotku produkcie, ako u ktoréhokoľvek konkurenčného výrobcu v EÚ.
- Dokážete túto nepriaznivú bilanciu riešiť vlastnými silami?
* Iné nám nezostáva. Pokračujeme v reštrukturalizácii firmy. Osobné náklady za prvých šesť mesiacov sme v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška znížili o 64 miliónov korún, menej sme dali na údržbu a čiastočne utlmili investičnú činnosť, pokračujeme v organizačných zmenách spoločnosti, v súvislosti s nimi opä klesol počet zamestnancov. - Napriek problémom, s ktorými dennodenne zápasíte, máte jasné zámery rozvoja firmy v budúcich rokoch?
* Novácke chemické závody majú pripravené zaujímavé rozvojové programy. Opierajú sa o domácu výskumnú základňu a vlastných odborníkov. Budeme poračovať v rozvíjaní výrob, do ktorých sme v posledných rokoch investovali, veď sú na úrovni európskej špičky. Spomeniem napríklad výrobu karbidových odsírovacích zmesí a malotonážnych špeciálnych produktov, založených na chlórovej a acetylénovej chémii. Podpísali sme zmluvu na vytvorenie spoločného podniku s renomovanou medzinárodnou spoločnosťou CalciTech Ldt, ktorý sa bude zaoberať zhodnocovaním odpadového vápna, s použitím oxidu uhličitého z našej produkcie. Výsledkom patentovo chráneného procesu sa stane vysokovalitný zrážaný uhličitan vápenatý. Čakajú nás aj ďalšie investície s ekologickým prínosom, ktorými postupne odstraňujeme ekologický dlh z minulosti. Do roku 2006 musíme výrazne zlepšiť stav v emisiách a odpadových vodách. Tieto záväzky nepodceňujeme, ekologizácia všetkých procesov je jednou z našich priorít.
-Môžete, pán generálny riaditeľ, viac povedať o vytvorení spoločného podniku?
* V septembri sme podpísali dohodu o vytvorení spoločného podniku. CalciTech bude z neho vlastniť 75 a NCHZ 25 percent. Spracovávať bude odpadové karbidové vápno a oxid uhličitý na výrobu syntetického uhličitanu vápenatého. V prvej fáze sa uskutoční projektová štúdia na potvrdenie technickej a ekonomickej životaschopnosti závodu na výrobu syntetického uhličitanu vápenatého v NCHZ, a.s., s ročnou kapacitou 100 000 ton. Ak bude úspešná, začne sa v roku 2006 s výstavbou závodu a výroba by mala začať v roku 2007. Produkciu spoločného podniku by mal spracovávať papierenský priemysel v Rakúsku a Nemecku.
-Výroba nového moderného produktu bude spĺňať ekologické kritériá?
*Naša spoločnosť v súčasnosti skladuje 1,5 milióna ton odpadového karbidového vápna, vytvoreného pri výrobe acetylénu. Produkcia acetylénu a výrobkov z neho bude pokračovať a tak zabezpečovať suroviny pre výrobu vysoko kvalitného syntetického uhličitanu vápenatého. Tento produkt sa v súčasnosti využíva najmä ako plnivo do plastov a papiera. Zahraničný partner už postavil poloprevádzkové zariadenie na jeho výrobu v Nemecku, súčasná spotreba tohto výrobku len v Európe predstavuje 1,8 milióna ton ročne. Konkurenčné firmy s vlastnými technológiami vyrábajú tento produkt z kvalitného páleného vápna, my budeme z odpadových produktov pritom sa zachovaní mimoriadnej kvality a vlastností.
*Spoločný podnik bude jedným z prostriedkov na eliminovanie ekologického dlhu. Ako sa vám darí v ostatných sférach?
-Len v prvom polroku 2003 sme do ekológie investovali 37 miliónov korún. Najviac na rekultiváciu a monitorovanie skládky Brezina, na ktorú bol po desaťročia vyvážaný odpad z celého regiónu. Prevádzkovými skúškami a doplňujúcimi investíciami vo výške 2 milióny korún pokračovali práce na znížení kontaminácie odpadových vôd chlórovými uhľovodíkmi z výroky, začíname s ďalšími dôležitými investičnými akciami environmentálneho charakteru.
* Vstup našej krajiny do Európskej únie prinesie mnoho pozitív, ale aj problémov. Čo čaká Novácke chemické závody?
-Vstupom do EÚ sa podstatne sprísnia kritériá pre všetky podnikateľské subjekty, teda i pre nás. Do konca roku 2006 preto musíme výrobné prevádzky zabezpečiť tak, aby spĺňali emisné limity, znižovať organické a anorganické znečisťovanie dopadových vôd tak, aby sme postupne do roku 2009 dosiahli požadované hodnoty. Taktiež musí firma zabezpečiť čistenie odpadových vôd postupom, ktorý bude pozitívne vplývať na životné a pracovné prostredie. V súčasnosti prehodnocujeme každú výrobu z hľadiska nákladovosti, efektívnosti, predajnosti, dlhu voči ekológii. Na vstup do EÚ sa dôkladne pripravujeme. Dôležité bude získať dostatočné finančné zdroje na realizáciu všetkých zámerov, tak rozvojových ako aj environmentálnych. Ak to nedokážeme odzrkadlí sa to vo výrobnom programe fabriky a útlme niektorých našich prevádzok. Zelenú budú mať len moderné, ekologicky prijateľné technológie.
