V prvých dňoch druhej etapy výstavby mimoúrovňovej križovatky sa najviac hovorilo o nových dopravných značeniach, ktoré „pomýlili“ najmä tých skúsenejších šoférov a spôsobili množstvo drobných dopravných nehôd. Zdá sa však, že situácia sa vyostruje a nervy strácajú nielen vodiči, ale aj obyvatelia domov v bezprostrednej blízkosti obchádzkových trás.
Vedenie mesta, poslanci i samotní policajti čelia obrovskému návalu sťažností od občanov, výsledkom sú však len bezradné konštatovania typu „nič sa nedá robiť, musíte vydržať“. Najviac protestných hlasov sa však ozýva práve zo Záhradníckej ulice, cez ktorú je vedená jedna z obchádzkových trás. Využívať by ich mali len osobné autá a niektoré linky MHD. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby táto cesta mala trochu iné parametre. Skutočnosť je však iná – cesta je úzka, má jeden „minichodníček“, z oboch strán stoja rodinné domy. Okrem toho, na tejto trase sa to len tak „hemží“ nákladnými autami a kamiónmi (len počas našej polhodinovej návštevy sme ich napočítali osem – pozn. red.).
„Je to príšerné, my nie sme obmedzovaní, my sme ohrozovaní na živote,“ rozčuľuje sa jedna z obyvateliek ulice Irena Šuteková a všetci okolostojaci susedia súhlasne prikyvujú. (Mimochodom, práve v tejto chvíli všetci „odskakujeme“ do záhrady jedného z domov, pretože práve v našej bezprostrednej blízkosti zabrzdia dve stretávajúce sa nákladné autá. Jedno z nich vyšlo pravými kolesami na chodník len preto, že na ceste by sa vedľa seba nezmestili. Pre rozhorčených ľudí je to ako voda na mlyn...) „Pozrite sa, ako to tu vyzerá, obrubníky sú úplne rozbité, na opačnej strane ľudia vychádzajú z domu priamo na cestu a prebiehajú ako myši, ktoré sa boja o svoj život. O chvíľu už budeme vyskakovať na ploty, aby nás niečo nezachytilo aj na chodníku,“ pokračuje pani Šuteková. Ako sme sa sami presvedčili, prejsť na druhú stranu je skutočne ťažké, autá sa hrnú takmer nepretržite a rozhľad znižuje zákruta. Navyše, ak chce niekto z obyvateľov vojsť či vycúvať z garáže, zablokuje celú premávku, čo mu netrpezliví vodiči dajú pocítiť arogantným vytrubovaním a nadávkami.
„Naša ulica sa dokonca stala súčasťou staveniska mimoúrovňovej križovatky, ktorú budujú hneď za rohom. Počítať tatrovky so štrkom, zeminou a iným stavebným materiálom sa už ani nedá,“ pripája sa jeden zo susedov a ukazuje na svoj dom: „Pozrite sa, ako vyzerá. Tie rozpukané obvodové múry sú len jedným z dôsledkov. Nehovorím o chvejúcich sa oknách, prachu, hluku a výfukových plynoch.“ Situáciu podľa obyvateľov komplikujú aj prechádzajúce autobusy. „Ja si neviem ani predstaviť, ako to bude vyzerať, keď napadne sneh. Po odhrnutí sa cesta ešte viac zúži a dve autá tadeto neprejdú,“ hovorí pán Kučera.
Obyvatelia Záhradníckej ulice sa so svojimi sťažnosťami obrátili priamo na dopravný inšpektorát i vedenie mesta. Dostalo sa im len uistenia, že inak to nešlo a oni to budú musieť vydržať. „My by sme aj vydržali, ale ako, keď sme tu v priamom ohrození?“ pýta sa pani Šuteková a dodáva: „Chceli sme, aby tu urobili prechod pre chodcov, zlepšili dopravné značenie a zakázali prejazd nákladných áut a autobusov. Zatiaľ sa však nestalo ani to, že by sem prišla hliadka a nejaký kamión zastavila a pokutovala.“ Riešením by podľa rozhorčených obyvateľov bolo presmerovanie dopravy po obchádzkovej trase určenej pre tranzit. Záhradnícka ulica je podľa nich pre takýto nápor áut úplne nevyhovujúca a doprava by tu mala byť obmedzená len na osobné automobily.
