Ružene Bobokovej, starostke obce Podhradie, nie sú problémy samosprávy cudzie. Dvanásť rokov bola poslankyňa obecného zastupiteľstva, na starosti mala kultúrny dom, pripravovala rôzne "zpozácke" a spoločenské podujatia pre deti i skôr narodených, starala sa, aby v kronike dediny nechýbali najvýznamnejšie udalosti z pohľadu minulosti i súčasnosti. Keď sa pred rokom schyľovalo ku komunálnym voľbám, rozhodla sa kandidovať za starostku. "Nebolo to ľahké. Môj predchodca Emil Šnirc povedal, že tri volebné obdobia čo bol na čele dediny stačili, nabádal ma, nech preberiem jeho štafetu. Dlho som zvažovala, sama sebe kládla otázky, v sebe hľadala odpovede. Nakoniec sa nerozhodný, imaginárny jazýček váh priklonil k pozitívnemu rozhodnutiu. Prijala som kandidátku a občania mi vo voľbách dali svoju dôveru. Takmer rok °starostujem° v krásnej podhorskej dedine - v Podhradí," odhaľuje svoje pocity Ružena Boboková.
Čo teda posunulo jazýček váh, že sa takto rozhodla? Určite fakt, že celý život robí s ľuďmi a pre ľudí. Tridsať rokov sa profesionálne venuje deťom, je vychovávateľka v školskej družine. Ako poslankyňa v malej dedine pozná ľudí, ich starosti i radosti. Obec Podhradie bola široko-ďaleko známa súdržnosťou občanov. Nezáležalo, či v dedine žili, či ich osud zavial do iného kúta regiónu. Vždy boli Podhradčania. "Volali nás Bratinkovci. Život sa však zmenil. Aj dnes sa ľudia hlásia k rodnej obci, nie až tak vehementne ako kedysi. Uplynulé obdobie na nás zanechalo stopy. Nemám na mysli zmenu spoločenského systému a problémy s tým súvisiace. Mám na mysli osedmesiate roky minulého storočia, kedy v dôsledku zosuvu pôdy po banskej činnosti bolo v dedine zasanovaných 58 rodinných domov. Ľudia sa rozpŕchli, nie každý si našiel cestu do našej dedinky pod zrúcaninami Sivého hradu. My, domáci, sme stále Podhradčania. Aby sme opäť boli tak úzko spätí, aby sme opäť boli Bratinkovci, o to sa usilujem ja a celé obecné zastupiteľstvo." Starostka Ružena Boboková "šéfuje" piatim chlapom, poslancom obecného zastupiteľstva. Hneď po voľbách im jasne načrtla svoje predstavy. "Nie sme tu na parádu. Čaká nás robota, robota a robota. Zatiaľ nám to klape, nesklamali sme sa v sebe. Poslanecký mandát chlapci všetci do jedného chápu ako službu pre iných, službu pre spoluobčanov a dedinu," dodáva starostka Podhradia.
