CAN – tieto tri písmená označujú syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného dieťaťa. Používa ho Zdravotná organizácia Rady Európy na označenie takýchto prejavov. Dieťaťu najčastejšie ubližujú jeho najbližší, predovšetkým rodičia. Extrémnym a najhroznejším znakom syndrómu CAN je zabitie dieťaťa.
Ako môžeme zistiť, že dieťa je týrané? Hovorí Peter Hortuláni, hovorca OR PZ Prievidza: „Znakom týrania je opakované poranenie dieťaťa, jazvy, podliatiny, najmä pozdĺžne a úzke spôsobené bitím káblom alebo remeňom, podvýživa, či problémy so správaním. Týrané dieťa je pasívne a bojazlivé alebo nadmerne agresívne a podráždené. Môže mať aj problémy s učením, stratí úplný záujem o školu a vrstovníkov. Týranie sa však môže prejaviť aj rebelstvom, keď začne užívať drogy, alkohol, fajčiť, uteká z domu. Najzávažnejšie sú však pokusy o samovraždu, trvalé depresie a neurózy.“
O väčšine prípadov týrania sa polícia dozvedá od lekárov, ktorí majú povinnosť ohlasovať zranenia, ktoré by mohli byť spôsobené bitkou. „Výhovorky rodičov na neohrabanosť dieťaťa, jeho časté pády, sú v takýchto prípadoch takmer pravidlom. Na povinnosť ohlasovať trestnú činnosť páchanú na dieťati by nemali zabúdať ani učitelia, ak si všimnú na jeho tele nejaké poranenia. Rovnako by mali signalizovať ak je dieťa hygienicky zanedbávané, nedostatočne oblečené, či vyhladované. Samozrejme, je to aj vec ostatných ľudí, ktorí by si podobné znaky všimli,“ zdôrazňuje P. Hortuláni.
Dcéru bil a ponižoval
V okrese Prievidza polícia od začiatku roka zaznamenal desať prípadov, keď bolo ubližované deťom. Vo väčšine prípadov išlo o trestné činy násilia proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi, keď bolo ubližované nielen deťom, ale napríklad aj matke, či iným rodinným príslušníkom. Z týrania blízkej a zverenej osoby bol v júli tohto roku obvinený aj 60-ročný Bojničan, ktorý od roku 2001 týral svoju 14-ročnú dcéru. Vlasy jej strihal takmer na temeno, fyzicky ju napádal, bil päsťami a ponižoval ju. V súčasnosti je vo väzbe.
Podľa trestného zákonníka hrozí za týranie blízkej alebo zverenej osoby trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Pokiaľ je týranie závažnejšie a na jeho následky dieťa umrie môže výška trestu dosiahnuť až pätnásť rokov, alebo súd uloží výnimočný trest.
Telesné týranie
U nás sa najčastejšie stretávame s telesným týraním. Jeho následkom sú rôzne zranenia, poškodenia zdravia, ktoré niekedy môžu viesť až k úmrtiu. Základným impulzom pre telesné týranie je často telesný trest, pri ktorom sa prekročia hranice. Za nimi sa už telesný trest stáva týraním. „Fyzický trest je najčastejšou formou potrestania dieťaťa, pričom rodič ho smeruje k dosiahnutiu požadovaného výsledku, napríklad nápravy v správaní či prospechu. Príčinou týrania je často nezvládnutá a nadmerná agresivita rodičov, či ich stres. Nie je ničím výnimočným, že rodičia opakujú tie ´výchovné metódy´, ktoré na nich používali ich rodičia,“ pripomína P. Hortuláni.
Pri telesnom týraní musíme rozlišovať aktívnu a pasívnu formu. Pri prvej je to predovšetkým bitie, ako aj každé fyzické násilie spôsobujúce poranenia. Najčastejšie sú to rôzne podliatiny, zlomeniny, vnútorné poranenia, popáleniny, ale v prípade dusenia či otrávenia môžu byť bez vonkajších znakov. K pasívnej forme telesného týrania môžeme zaradiť napríklad odmietanie dať dieťaťu potravu, či lieky, zanedbávanie ošatenia a hygieny alebo zatváranie do studenej miestnosti.
Citové týranie
Rovnako ako fyzické aj citové týranie je nebezpečné. Podľa P. Hortulániho sa prejavuje takým správaním dospelej osoby, ktoré negatívne ovplyvňuje citový a psychický vývoj dieťaťa a jeho správanie. „Je to obzvlášť nebezpečná forma týrania, z ktorej deti hľadajú únik v samovraždách, či útekoch z domu. Táto forma týrania je horšia v tom, že nie je na pohľad viditeľná a jej následky sú často trvalé. Majú podobu porúch správania, deti sú citovo prázdne, nevedia nadviazať citový kontakt, chýba im schopnosť empatie, nenávidia celý svet a nie sú schopné súcitu. Závažné je, že si fixujú tento model správania voči deťom a neskôr ho prenášajú aj na svoje vlastné potomstvo.“
Aktívnou formou citového týrania sú predovšetkým nadávky, slovné útoky na sebavedomie dieťaťa, zosmiešňovanie, ironizovanie, ale aj neúmerné nároky na dieťa, nenaplňovanie jeho emočných potrieb, obmedzovanie pohybu, alebo záujmov. Pasívne citovo týra rodič svoje dieťa vtedy, ak ho porovnáva so súrodencami, rovesníkmi, známymi. Dieťa z tohto porovnávania vždy vychádza ako neschopné. Pasívnym týraním je aj „naháňanie“ strachu zo školy či nepoznaného, odmietanie lásky a nevšímavosť.
* * *
Téme týrania detí sa budeme trochu z iných pohľadov venovať aj v nasledujúcich číslach Prieboja
Marián KUCMAN
Text snímke: Ilustračná snímka: - mak-
