Prieboj si nenechal ujsť príležitosť a položil jej pár otázok.
Vaša krstné meno je späté s pobrežím Jadranského mora, ale priezvisko vás spája k tomuto kraju. Vy však z tohto regiónu nepochádzate, alebo sa mýlim?
Máte pravdu, nepochádzam z tadiaľto. Mnohí si myslia, keď počujú priezvisko Handlovská, že som z Handlovej. Ja som sa však narodila v Bratislave. Moje krstné meno Jadranka má však iný dôvod. Moja maminka bola Srbka, ktorá mi toto nezvyčajné meno vybrala.
Ale hornú Nitru poznáte. Chodievate sem často?
Tento kraj poznám veľmi dobre. Moja stará mama pochádza zo stredného Slovenska, z Banskej Bystrice, čo je odtiaľto naozaj kúsok. Keďže už niekoľko rokov robím rôzne vystúpenia, chodím sem často a veľmi rada.
Okrem iných aktivít spievate. Ako ste sa k spevu dostali?
Ja som si spev nevybrala. Myslím si, že spev si vybral mňa. Pred pár rokmi som sa chcela s niečím prezentovať pred publikom a tak som nahrala pár pesničiek. Viete, s predpoveďou počasia som sa z javiska samozrejme prihovoriť nemohla. No a hrať v malých scénkach? Tie závisia od veľkého tímu ľudí. Stále som mala strach, že niekto nepríde. Každý sa musí spoľahnúť na toho druhého. Spev je však výborná vec, v ktorej hrá prvoradú úlohu samostatnosť. Po vytvorení malého repertoáru z troch pesničiek, ma však ľudia donútili nahrať celé cédečko.
Takže tých pár pesničiek malo taký úspech, že ste sa rozhodli pre celý album?
Presne tak. Ľuďom sa moje skladby páčili a doslova ma prinútili nahrať ďalšie. Vydala som album a myslela som si, že je môj prvý a posledný. No a odvtedy mám už päť ďalších, štyri roky koncertujem s mojou kapelou.
Čo obsahoval prvý album? V akom jazyku ste ho naspievali?
Melódie boli čisto chorvátske. Na to som vsadila ako Balkánka. Proste, aby to malo so mnou nejakú kontinuitu. Texty boli prevažne slovenské, len jedna pieseň bola naspievaná v srbčine. Ak sa mám priznať, vôbec som netušila, ako ľudia príjmu tento jazyk, keď v hudbe prevláda angličtina. Poslucháčom sa zapáčila jeho melodickosť a obľúbili si tento jazyk. Podľa môjho názoru im pripomína dovolenky na Balkáne, kam chodili a prežívali len tie krásne zážitky.
Balkánska hudba zažíva v poslednom období veľký boom.
Viete, ak sa dnes niekto pozastavuje, že sa počúva diskotéková hudba z Balkánu, je to jeho problém. Balkán bol kedysi, čo sa týka hudby, ďaleko pred Slovenskom. Všetky platne zo západu sa dali kúpiť pred rokom 1989 len na Balkáne. Takáto hudba tu má dlhú tradíciu. Aj preto sú dnes také vychytené skupiny ako Colonia, či Karma.
O vás je známe, že milujete koncertnú atmosféru.
Mám rada kontakt s publikom. Môj manažér vraví, že dve hodiny trvá moje vystúpenie, ale ďalšie dve sa rozprávam s ľuďmi vo foyeri. Treba však pre fanúšikov urobiť maximum. Chcem, aby si z môjho koncertu odniesli čo najviac. A ak chcú fotku, či podpis, urobím to rada.
Čo chystáte nové?
Tento rok vydávam siedmy album. Podieľajú sa na ňom aj slovenskí autori, ktorí mi píšu piesne priamo na telo. Poslucháč už vlastne nerozozná, čo je pôvodná balkánska pieseň, a čo naša tvorba. Napríklad skladba Dala by ti dala je naša pieseň. No a tento rok by som rada urobila pekný videoklip, na čo sa veľmi teším. Text a snímka: Boris PRŠO
