Obľúbeným miestom hier detí z Hradca sú andezitové skaliská nad dedinou. Tu šantia, zliezajú skaly, hrajú sa na skrývačky. V hrabovom lese zbierajú huby, na okraji lesa pestrofarebné kvety. Nik z detí netuší, že veľmi, veľmi dávno žil na týchto miestach slovanský kmeň z čias Veľkej Moravy.
Hradisko, ako sa toto miesto volá, je významné archeologické nálezisko. Nachádza sa na skalnatom kopci južne od obce. Hradisko bolo vybudované ako významný strážny bod, ležiaci na dôležitej ceste vedúcej Ponitrím do Turca a odtiaľ do Krakova. V čase nebezpečenstva sa tu ukrývali obyvatelia z blízkeho okolia pred nepriateľom. Výskum v Hradci priniesol dôkazy osídlenia z mladšej doby kamennej. Dokumetujú to kamenné nástroje, škrabadlá, nožíky, oštepy, vyrobené z miestnych surovín - andezitu a kremeňa. V Hradci sa našli bronzové výrobky z mladšej doby bronzovej, náramok, sedem sekier a ihlice. Zaujímavé sú veľké bronzové ihlice s guľovitou hlavicou, dlhé takmer jeden meter. Pravdepodobne patrili vyššej spoločenskej vrstve. Do tohto obdobia patrí aj pohrebisko v Hradci pod Hrádkom, kde sa našla mohyla s popolnicami. Uvedené nálezy dokumentujú osídlenie hradiska už v dávnej minulosti.
Výskum priniesol dôkazy o osídlení hradiska Slovanmi v 8. a 9. storočí. Slovania žijúci na hradisku v Hradci nám však zanechali len skromný inventár. Železné predmety, strelku, nôž, časť kosy a keramické črepy. Najvzácnejším nálezom je malé bronzové pozlátené kovanie z opasku, na ktorom je motív vtáka. Popri hradisku viedla obchodná cesta. Archeológovia tu našli keltskú striebornú mincu, ktorú pravdepodobne stratil nepozorný kupec. Na základe nálezov na hornej Nitre možno predpokladať, že v čase Veľkej Moravy žil v Hradci slovanský kmeň patriaci do Nitrianskeho kniežatstva.
Pod hradiskom mali obyvatelia vybudovanú osadu, v ktorej sa nachádzali jednoduché jednopriestorové chaty s ohniskami. Obyvatelia boli prevažne poľnohospodári, ale zaoberali sa aj hrnčiarstvom, šperkárstvom a chovom domácich zvierat.
Hradisko bolo v roku 1973 vyhlásené za prírodnú pamiatku. Predstavuje andezitovú skalnú formu vrcholu hradec (514 m nad morom). Skalný vrchol je pokrytý hrabovým porastom.
Z Prievidze do Hradca premáva miestna autobusová doprava. Hradisko je dobre viditeľné z dediny a na jeho vrchol vedie neznačkovaný chodník. Ida HANTABÁLOVÁ
POZNÁMKA REDAKCIE: Vyšehrad bude ďalšou témou putovania po našom regióne, po stopách jeho prvých obyvateľov. Vonku je síce zima, ale ak sa náhodou vyberiete na miesta, kde žili naši predkovia, podeľte sa s nami o zážitky. Všimnite si napríklad, ako sa o dané lokality staráme, či na nich nezanechávajú vandali svoju stopu.
